Mgr. Michal Pavlovčík a JUDr. Miloš Mikloš z odboru nepriamych daní spracovali návrh zákona, ktorý upravuje dane priame, a to Zákon o dani z príjmov. Tento návrh bol schválený a vstúpil platnosť 1. 10. 2018. To prečo som sa rozhodol napísať tento komentár je podcenenie situácie zdaňovania kryptomien na Slovensku. Očakával som nejakú mediálnu reakciu, alebo rozčúlenie sa verejnosti, no nenastalo nič. Jediný, kto to bravúrne okomentoval, bol čech Karel Fillner a to štýlom “No sbohom, bratia…”.

Na nezmyselnosť kazuistickej regulácie kryptomien som už upozorňoval v článku Regulovať kryptomeny?

Pre plné pochopenie dôsledkov tohoto zákona, chcem zdôrazniť myšlienku, ktorá vychádza z výkladu zákona uverejnenom v minulom komentári Vysvetlenie k zákonu upravujúceho virtuálne meny. Podnikateľ si nemôže uplatniť reálnu stratu na kryptomených do základu dane. Čo to v praxi znamená? Pokiaľ obchodujete s kryptomenou a na konci roka dosiahnete stratu pri obchodovaní s kryptomenou, túto stratu si nemôžete uplatniť do základu dane.

Protiústavnosť zákona?

“Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien virtuálnych mien podľa § 25b v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju do výšky úhrnu príjmu z ich predaja.” 
§ 19 ods. 2 písm. v) ZDP

Nerad zasahujem do ústavnej roviny, nakoľko sa vôbec nepovažujem za odborníka v tejto oblasti. Položím však otázky, ktoré považujem za veľmi dôležité.

Aký je účel zákona?

Nikde sa to nedočítate. Prečo MF SR nezdôvodní, prečo pristupuje k úprave tak dôležitého zákona, ktorý zasahuje do majetkovej sféry a môže mať za následok aj trestné stíhanie daňových poplatníkov? Úprava virtuálnych mien je spojená so zmenou zákona o dani z poistenia. Z dôvodovej správy sa však:

1. nedočítate z akých zdrojov vychádzali spracovatelia pri tvorbe návrhu zákona;
2. prečo nebola vytvorená analýza dopadu na ustanovenia o virtuálných menách;
3. nepochopíte, prečo vplyv na informatizáciu označili za žiadny;
4. prečo pri dotaze “Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.” označili spracovatelia, iba “Podnikateľské subjekty poistené v odvetviach neživotného poistenia” a nie držiteľov kryptomien;
5. prečo návrh pripravili osoby z odboru nepriamych daní.

Z dôvodovej správy vo všeobecnej časti nájdete len tieto dve vety.

“Súčasťou novely zákona o dani z príjmov je aj spresnenie zdaňovania príjmov nadobudnutých predajom virtuálnej meny. Súčasne sa do zákona o účtovníctve dopĺňa spôsob oceňovania virtuálnej meny v účtovníctve účtovnej jednotky.”

Dôvodová správa teda ani nepredpokladá v obecnej časti zmenu zákona, ale len spresnenie zdaňovania príjmov nadobudnutých predajom virtuálnej meny.

Je preto zrejmé, že úplne k uvedenému zákonu chýba stopa prečo zákonodarca zvolil takýto postup a čo ho viedlo k zákazu uplatnenia reálnych nákladov do základu dane.

Rovnosť v základných právach

Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Ústava Slovenskej republiky, Čl. 12 ods. 2

MF SR si tradične vyberá za obeť minoritné skupiny pre dodatočný príjem do verejných financií. Obecné zvýšenie dane z pridanej hodnoty, alebo dane z príjmu je totiž politicky nepriechodné, pretože by zasiahlo voličov konkrétnych strán. V tomto prípade si vybralo MF SR za obeť minoritnú skupinu držiteľov kryptomien, ktorým stanovila odlišné podmienky zdanenia v porovnaní s bežnými podnikateľskými prípadmi. Politická reprezentácia ani nepočíta s hlasmi pri voľbách pri tejto daňovo zasiahnutej skupine obyvateľstva. Tento prístup považujem za zjavne diskriminačný, nakoľko daň sa vypočítava pre úzku skupinu užívateľov kryptomien iným spôsobom, ako pri iných obdobných ekonomických prípadoch. Preto som absolútne presvedčený, že ide o priamu diskrimináciu na základe majetku a zároveň druh majetku je veľmi špecifický. Doteraz sa stretávam s tým, že limity zákonodárnej moci nie sú verejnosťou obecne spochyňované. Ak mám apelovať na jeden prípad porušenia rovnosti základných práv, tak je to práve tento selektívny prístup stanovený na základe majetku. A to všetko bez stanovenia účelu a odôvodnenia úmyslu spracovateľov návrhu a parlamentu.

Nezrozumiteľnosť

Vśetci vieme, že daňové zákony sú pre verejnosť nezrozumiteľné a obecne záväzný predpis je možné vyložiť len pomocou odborníkov. To samozrejme nahráva veľkým auditórskym spoločnostiam, účtovníkom a právnikom. Túto situáciu dlhodobo kritizujem. Ako si má človek spraviť názor na legislatívnu činnosť parlamentu, keď na vysvetlenie znenia potrebuje niekoho, kto mu znenie preloží? Posúďte sami, ako krkolomne je napísané sporné ustanovenie, ktoré zavádza zákaz uplatnenia daňovej straty do základu dane.

Na objednávku?

Trochu zakonšpirujem, ale otázka, že či za návrhom stojí niekto konkrétne nevylučujem. Analýza dopadu chýba a osobne si myslím, že návrh bol účelovo narýchlo doplnený na podnet Petra Kažimíra, ktorý síce zastáva názor, že využitie štátneho blockchainu v štátnej správe prinesie efektivitu, ale obecne zastáva socialistický názorový prúd a na verejnosti sa prezentuje, že ho výber daní baví. Nechápem ani prečo odbor nepriamych daní na MF SR navrhuje legislatívu pre dane priame. Pýtať sa skutočne neplánujem po poslednom fiasku Ministerstva Financií, kde zákon o slobodnom prístupe k informáciam zlyhal.

Prílepok

Za prílepkový zákon je štandardne ten, ktorý sa ako pozmeňovací návrh dostane do schvalovacieho procesu vecne nesúvisiaceho zákona. Aj keď v tomto ohľade návrh zákona predchádzal pripomienkové konanie a bol od počiatku vo vládnom návrhu, vecne s navrhovanou úpravou nesúvisí a absentuje aj odôvodnenie zákonnej úpravy a jej účelnosti.

Výnimka

V zákone o dani z príjmov existuje len jediná možná cesta, pri ktorej sa dá uplatniť daňový náklad u virtuálnych mien a to § 19 ods. 3 písm. g) ZDP “Daňovými výdavkami sú aj škody nezavinené daňovníkom spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.”

Upozorňujem, že v prípade odcudzenia anonymných kryptomien nebude možné fakticky dohľadať páchateľa krádeže. To je zapríčinené tým, že anonymné kryptomeny, ako napr. Monero, znemožňujú dohľadávanie toku transakcií a páchateľa krádeže pri cracknutí skutočne nebude možné dohľadať na základe analýzy blockchainu.

Právna schyzofrénia

Nekvalitu právnej úpravy môžeme aj vidieť v tragickom definovaní § 17 ods. 43) ZDP “Súčasťou základu dane je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý:

1. pri výmene virtuálnej meny za majetok,
2. pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo
3. pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby ….”

Z uvedeného vyplýva, že virtuálna mena nie je ani majetok a ani služba podľa zákona o dani z príjmov. Zároveň sa kryptomena účtuje ako tovar, prípadne ako výrobok v prípade ťažby, v prípade predpokladaného dlhodobého vlastníctva ako dlhodobý nehmotný majetok a podľa občianského práva je kryptomena iná majetková hodnota. Uvedená právna schyzofrénia svedčí o tom, že spracovatelia návrhu zákona a zákonodarca vôbec nepochopili, alebo čo je horšie ani neskúmali právnu stránku kryptomien v iných oblastiach práva a ani sa nepokúšali terminológiu zjednotiť. Takto opäť prispeli k nezrozumiteľnosti už tak nezrozumiteľných zákonných ustanovení a predvídateľnost práva sa nám opäť vzďaľuje.

Z histórie na zamyslenie

“Demokratickým principem v právu jest úsilí, aby zákon sloužil životu a ne bláhová snaha, aby život byl mocí po případě násilím podrobován zákonu, který se životním tendencím příčí. Důmyslem zákonodárným bude vystihnout v právu živel klidu, tradice a pevnosti od živlu pohybu, změny, pokroku, a tyto dva živly uvádět neustále v soulad. Demokratický zákonodárce nečeká, až život mocí prolomí si cestu hradbou práva, ale vynasnaží se, aby předem vystihl, kde jest možno a nutno povolit a uvolnit přirozený tok vývoje. Staré metody snažily se zatarasit dráhy, které se nelíbily panstvu. Držitelé moci od pravěku nalézali vždy zalíbení v tom, co bylo a jest, nedůvěřujíce tomu, co prolamovalo cesty věcem budoucím. A zkušenost ukázala, že takto hromadily se síly pro rozpoutání katastrof. Právo ma vychovávat a vést, ale nemá a na trvalo ani nemůže znásilnit života.”

Emil Svoboda, Spravedlnost a právo, 1927