Regulovať kryptomeny?

Napísal Pavol Trávnik

Dnes ráno, si otváram facebook a v Bitcoinovej komunite sa začínajú objavovať ohlasy k regulácii kryptomien. Nie je to prvá lastovička o tom, že sa niečo má poriadne regulovať. Iniciatíva prichádza z rôznych strán. Od úradníkov na ministerstve financií až prekvapivo od niektorých „zástupcov“ krypto komunity. To že štát nezrozumiteľne stanovuje povinnosti pre držiteľov kryptomien som už kritizoval. Nečakajme, že to tentokrát spraví dobre.

Separátna regulácia a vyčlenenie kryptomien zároveň otvára možnosť separátnej a omnoho komplikovanejšej regulácie, zdanenia a účtovania. Pravidlá už nebudú rovnaké ako pre ostatné majetkové hodnoty. Konkrétne špeciálna úprava otvára aj obrovský priestor pre zkomplikovanie poskytovania služieb zo strany zahraničných subjektov. Máte Bitstamp alebo Kraken účet? Ak na Slovensku bude napr. zrážková daň pre kryptomeny alebo iná limitujúca regulácia, tak očakávajte, že zo Slovenska sa na zahraničné burzy už nedostanete.

„Bude to radosť iná, bude to smútok.“

Ivan Gašparovič

Na moje počudovanie, namiesto crowdfundingu na vytvorenie prehľadného dokumentu o možnostiach a rizikách akceptácie kryptomien od profesionálov (ako napr. Octopus Invoice Hackaton) a ich správneho právneho uchopenia pomocou znalostí z akademickej sféry sa dostávame do situácie, kedy komunita priamo lobuje za vytvorenie „prehľadnej“ legislatívy. Je to trochu v nás, priznávam, hlboko v našej povahe. Namiesto toho, aby sme inovovali a riešili konkrétne problémy, ako napríklad zaúčtovať príjem kryptomeny pre trafiku a riešenie zverejnili v prehľadnom dokumente, čakáme, kým nám našu činnosť posvätí NRSR. Čl. 2 odst. 3 Ústavy SR „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“, tradične vyšumí do prázdna. Hovoríme o právnej istote, ale tú dosahujeme v dnešnej spoločnosti iba tým, že je všetko „poriadne“ zregulované. Inak spíme nekľudne a v neistote, že čo sme zase dnes porušili.

Zaznievajú požiadavky o zprehľadnení legislatívy, tie požiadavky by samozrejme nezaneli, pokiaľ by legislatíva samotná bola už teraz prehľadná. V dnešnej situácii sa nám nemôže ani zdať, že by pravidlá správania dokázali byť stabilné. František Cvrček prišiel s analýzou, že právny systém sa novelizuje veľmi nebezpečným tempom, aj keď žiadna zásadná zmena režimu neprichádza. Za posledných 6 rokov narástol počet slov v zákonoch o 30 %, čo považuje za absolútne nežiadúci nárast komplexity. Tak len pre príklad, zákon č. 595/2003 Z. z., o daní z príjmov, mal za posledných 15 rokov 95 novelizácii. A pre sprehľadnenie zákona ľudia požadujú ďalšiu novelizáciu.

Takéto zákony ale nie sú nadčasové. Sú nestabilné, neprehľadné a nevypočítateľné. Menia sa nielen s každou vládnou garnitúrou. Dokonca sa menia behom toho, ako je tá istá vláda pri moci. Podnikateľské prostredie nepotrebuje jasnú definíciu kryptomien a zákonom dané pravidlá účtovania. Podnikateľské prostredie musí  mať v prvom rade stabilné prostredie, čo vyústi v to, že právo bude nudné a meniť sa bude len v prípade závažných okolností.

Za narastajúci trend zákonov a neprehľadnosť si môžeme my sami, pretože chceme mať všetko dopredu schválené. Nevystačíme si s obecným ustanovením zákona, ale potrebujeme presnú definíciu. To je ale z môjho pohľadu zásadné nepochopenie práva. Právo má byť obecné, neutrálne a nadčasové, ideálne aj decentralizované o čo sa v Paralelnej Polis aj snažíme.

Ďalší znepokojivý trend, ktorý si všímam je, že nepristupujeme k problémom kreatívne. Sme takí copypasteri. Argumentujeme tradične tým, akú majú zahraničnú úpravu iné štáty a tú sa snažíme okopírovať. Tradične sa inšpirujeme od Nemecka, Rakúska a iných vyspelých štátov. Pred tým, než začneme jednoduchý proces copypaste, premýšlajme, či existuje lepšie riešenie a zhodnoťme všetky pre a proti.

Kritika nesmeruje ani k štátu, ani ku konkrétnym osobám. Zdá sa mi skôr, že právny systém zostáva dodnes nepochopený. Úlohou práva nie je ľudskú činnosť dopodrobna upravovať, stanovovať ako sa bude daniť chlieb, ako sa bude odpočítavať kryptomena a auto. Samo sebou potom každá špecifická a konkrétna úprava ide aj v rozpore s požiadavkou rovnosti, keď pekár a výrobca áut majú rozdielne zákonné povinnosti. Článok som otvoril vtipným citátom, ukončím ho vážne.

Právo je patrně chápáno spíše jako mocenský prostředek prosazení dílčích skupinových zájmů než snaha o tvorbu celospolečenských pravidel jednání ve smyslu „fair play“.

František Cvrček: Dobře regulovaná svoboda?, Právník 08/2018

ex-lawyer, IT developer, voluntaryist

Kategórie: Právo

Pavol Trávnik

ex-lawyer, IT developer, voluntaryist