autor: Eric Hughes

Súkromie je nutná súčasť otvorenej spoločnosti v elektronickom veku. Súkromie nie je tajomstvo. Súkromná záležitosť je niečo, čo človek nechce dať vedieť celému svetu, kdežto tajná záležitosť je niečo, čo človek nechce, aby vedel nikto. Súkromie je moc selektívne odhaľovať sám seba pred svetom.

 

Ak majú dve skupiny medzi sebou nejaký druh transakcie, potom každá skupina má pamäť spoločnej interakcie. Každá skupina môže hovoriť o svojej pamäti ohľadne tohto; ako by tomu mohol niekto zabrániť? Môžu byť prijaté voči tomu zákony, ale sloboda slova, ešte viac ako súkromie, je základom otvorenej spoločnosti; my nechceme obmedzovať slobodu slova vôbec, žiadnym spôsobom, ani v najmenšom. Ak v rovnakom prostredí spolu komunikujú rôzne skupiny, každá jedna môže komunikovať so všetkými ostatnými a spolu takto skladať vedomosti o jednotlivcoch a skupinách.  Sila elektronickej komunikácie takúto skupinovú komunikáciu umožnila a tento jav nezmizne len preto, že by sme my chceli.

 

Nakoľko chceme súkromie, musíme zabezpečiť , aby každá skupina v transakcii mala vedomosti iba ohľadne toho, čo je priamo nutné pre túto transakciu. Nakoľko sa môže komunikovať akákoľvek informácia, musíme zabezpečiť, že odhalíme tak málo, ako je len možné.  Vo väčšine prípadov nie je dôležitá osobná identita. Keď si v obchode kupujem časopis a platím hotovosťou pokladníkovi, nie je žiadna potreba prezrádzať, kto som. Keď žiadam svojho poskytovateľa elektronickej pošty (e-mailov), aby odosielal a prijímal správy, môj poskytovateľ nepotrebuje vedieť, s kým komunikujem, alebo čo komunikujem a čo iní komunikujú mne; môj poskytovateľ potrebuje vedieť len, ako prenášať správy na miesto určenia a koľko mu dlžím na poplatkoch. Ak je moja identita odhalená vnútorným mechanizmom transakcie, tak nemám súkromie. V takom prípade nemôžem seba odhaliť selektívne, ale musím seba odhaliť vždy.

 

Z toho vyplýva, že súkromie v otvorenej spoločnosti vyžaduje anonymné transakčné systémy. Až doteraz hlavným takýmto systémom bola hotovosť.  Anonymný transakčný systém nie je tajný transakčný systém. Anonymný systém umožňuje jednotlivcom odhaliť svoju identitu v prípade potreby a len v takomto prípade. Toto je podstata súkromia.

Súkromie v otvorenej spoločnosti taktiež vyžaduje kryptografiu (šifrovanie). Ak niečo komunikujem, chcem aby to bolo prijaté iba tými, ktorých určím ja. Ak je obsah mojej komunikácie k dispozícii svetu, tak nemám žiadne súkromie. Kódovanie poukazuje na potrebu súkromia a kódovanie slabou kryptografiou poukazuje na nie až tak veľkú potrebu súkromia. Ďalej, odhaliť niekoho identitu s istotou zachovania pôvodného nastavenia anonymity (smerom von, k svetu) vyžaduje kryptografický (šifrovaný) podpis.

 

Nemôžeme očakávať, že súkromie nám zaručia z vlastnej dobrej vôle vlády, korporácie, či iné veľké organizácie bez tváre. Pre ne je výhodné používať informácie o nás a mali by sme očakávať, že tak i budú činiť. Snažiť sa tomuto zabrániť je boj proti reálnej podstate informácií. Informácie nielen, že majú tendenciu byť voľné, ony priamo voľné byť chcú. Informácie sa šíria, aby zaplnili dostupný úložný priestor. Informácia je mladší a silnejší bratranec klebety. Je rýchlejšia, viac vidí, viac vie a menej posudzuje (ako klebeta).

 

Ak chceme mať vôbec nejaké súkromie, musíme si ho chrániť. Musíme spolupracovať a vytvoriť systémy, ktoré umožnia uskutočňovanie anonymných transakcií. Stáročia si ľudia chránili súkromie šeptom,  tmou, obálkami, zavretými dverami, tajnými podaniami rúk a poslami. Technológie minulosti neumožňovali silnú ochranu súkromia, avšak elektronické technológie toto už dokážu.

 

My, cypherpunkáči, sme oddaní budovaniu anonymných systémov. Bránime svoje súkromie kryptografiou, anonymnými e-mailovými systémami, digitálnymi podpismi a elektronickými peniazmi (kryptomenami).

 

Cypherpunkáči píšu kód. Vieme, že niekto musí napísať software na ochranu súkromia a nakoľko súkromie nebude, pokiaľ ho nebudeme mať všetci, ideme to nakódiť. Svoje kódy zverejňujeme, aby ich mohli naši priatelia skúšať a hrať sa s nimi. Naše kódy sú na voľné použitie pre každého, po celom svete. Príliš nás nezaujíma, ak nesúhlasíte so softwarom, ktorý píšeme. Vieme, že software sa zničiť nedá a široko rozptýlený systém nejde vypnúť.

 

Cypherpunkáči odsudzujú regulácie kryptografie, pretože šifrovanie je vo svojej podstate súkromná činnosť. Vlastne, úkon šifrovania odstraňuje informácie z verejného priestoru. Dokonca zákony proti kryptografii majú dosah len v rámci štátnych hraníc a pokiaľ siaha štátna násilná ruka. Kryptografia sa nevyhnutne rozšíri po celej planéte a s ňou anonymné transakčné systémy ňou umožnené.

 

Aby sa súkromie rozšírilo, musí byť súčasťou spoločenskej zmluvy. Ľudia musia rozmiestňovať takéto systémy pre spoločné dobro spoločne. Súkromie siaha len tam, kam siaha spolupráca členov spoločnosti.  My, cypherpunkáči, vítame vaše otázky, zaujímame sa o vaše starosti a dúfame, že vás budeme môcť zapojiť, inak by sme zrázdali sami seba.

 

Avšak, neuhneme z nášho kurzu len preto, že niekto nesúhlasí s našimi cieľmi.

Cypherpunkáči sa aktívne zapájajú v robení sietí bezpečnejšími a súkromnejšími.

 

Pokračujme vedno spolu.

 

Vpred.

 

Eric Hughes <hughes@soda.berkeley.edu>
9. marec 1993