8 dôvodov prečo neštudovať právo

Napísal Pavol Trávnik

Príbeh právnika, ktorý si zamiloval IT a kryptomeny

Tento článok nepíšem len pre ľudí, ktorí premýšľajú nad tým, či študovať právo, ale najmä pre všetkých, ktorí chcú nahliadnuť pod naleštenú pokličku právneho systému, ktorému podvedomo alebo zo zvyku dôverujú.

Myslíte si, že štúdium práva vyzerá nejako takto?

Nie, nevyzerá.

Vyštudoval som právo a môžem spätne povedať, že som za túto skúsenosť rád, pretože sa minimálne môžem podeliť o zážitly a poznatky s vami v tomto článku. Samozrejme že právne znalosti dokážem využiť pre dennú potrebu, avšak s ohliadnutím späť ľutujem svoju voľbu a premrhaných 6 rokov života.

Tento blog by ste si mali aj trochu vážiť, pretože pochybujem, že nájdete právnika, advokáta, sudcu, koncipienta alebo štátneho zástupcu, ktorý by napísal obdobný článok. Ak by to urobil, pravdepodobne by čelil kárnemu konaniu alebo výsmechu svojich kolegov.  Ja mám našťastie po zmene oboru ruky voľné a môžem slobodne zreferovať svoj názor a povedať vám príbeh o tom, ako to s tým právom v Čechách a na Slovensku je.

#1 Právo je arbitrárne, vláda práva je mýtus

Ako prvé som si behom štúdia a po ňom uvedomoval, že právo je neurčité a nepresné, čo teoretici považujú za výhodu. Aby ste v práve uspeli, musíte útočiť na emócie a nie na logiku. Môj otec hovorieva, že paragraf je zatočený na dve strany, čo v preklade znamená, že je skutočne na sudcovi, ako v konkrétnom prípade rozhodne. Právo je teda arbitrárne. Ako príklad uvediem niekoľko noriem a vy sa pokusíte predstaviť, čo znamenajú:

  1. Súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem.
  2. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
  3. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
  4. A to najlepšie nakoniec. Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných.

Pokiaľ ste presvedčení, že taká norma je správne napísaná a pritom ste si nepredstavili žiadny konkrétny prípad, tak zákon skvele plní svoj účel arbitrárnosti. Tieto kúzelné slovné obraty ako “verejný záujem” bez vnútorného a špecifického významu nazývam “kúzelné formule” alebo “abrakadabra”. V každom individuálnom prípade môže sudca rozhodnúť selektívne podľa toho, ako to cíti, čo aj popíše ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia. Inherentnou vlastnosťou práva je teda jeho neurčitosť a možnosť arbitrárneho rozhodnutia. Čo je samozrejme taktiež jeho výhodou a je vďaka tomu adaptabilné na akékoľvek situácie. Keby boli normy extrémne presné, nepotrebujeme sudcov. Tu zdôrazňujem, že adaptabilita má aj druhú stranu mince a tou je svojvôľa. Nemôže byť preto v takom systéme neurčitých noriem počuť o tom, že sa jedná o vládu práva. Ako píše John Hasnas vo svojom diele Myth of the rule of law, “Ak je niekto presvedčený o tom, že právo je neosobný objektivný poriadok spravodlivosti a nie len vyjadrením svojvôle mocných, je ochodný sa vzdať nielen veľkej časti svojich vlastných slobôd, ale dokonca aj húževnato podporovať zásahy do slobôd iných. To, že vnímame, že právo je veľmi stabilné, je samozrejme pravda. Ale bolo by chybou myslieť si, že je to kvôli predvídateľnosti práva. Stabilita práva nevychádza zo žiadnej jeho vnútornej vlastnosti, ale z ohromujúcej uniformity ideologického presvedčenia tých, ktorí vytvárajú právne záväzné rozhodnutia.”

Na každý jeden prípad vždy nájdete dostatočne dobrú právnu argumentáciu, aby ste u súdu uspeli. Všetko totiž závisí na arbitrárnom úsudku sudcu.

#2 Právo je kontradiktorné

Už na škole sa budete pilne memorovať pravidlá, normy podľa ktorých sa riadi spoločnosť. V škole vám budú dlhé hodiny vysvetlovať, ako sa riešia právne kolízie noriem (prípad, keď si vzájomne odporujú) a ako si s tým sudcovia bravúrne poradia. Potom vás budú skúšať z toho, čo ste si zapamätali.

Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. vs. Školská dochádzka je povinná.

Upozorníte svojho vyučujúceho Jána Kudrnu na zjavný rozpor. Následne dostanete prednášku o tom, že deti musia mať povinnú školskú dochádzku, nie povinné vzdelávanie, inak by nikto nevedel čítať ani písať a vrátili by sme sa do temného stredoveku. Potom vám povie, že máte likenúť jeho facebookove stránky a sledovať, čo postne, pretože len tam sa dozviete, čo sa bude preberať na ďalšej hodine.

Kontradiktorné je aj v ďalších ohľadoch. Napr. máte právo na majetok, ale len do tej miery, ktorú určí štát. Ktorá je omedzená ako? No predsa zákonom, ktorý štát schváli.

Každý má právo vlastniť majetok.  vs Dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.

Prípad extenzivného zdaňovania v Nemecku už riešili. Ustanovili, že štát má dostať svoj podiel, ale časť musí zostať v súkromných rukách (bod. 52). Ako hranicu celkového únosného zdaňovania našli 50% (bod. 99).

A nejako sa predsa len stalo, že jeden človek mal celkové zdanenie príjmu 59,95%. Je to samozrejme “v poriadku”, pretože keď ste bohatí, tak vám aj po vyššom zdanení stále zostane veľa (bod. 49). Takže ak niekto premýšľal nad tým, že podá ústavnú sťažnosť na celkové vysoké daňové zaťaženie na Slovensku, ani sa nenamáhajte – dopadnete obdobne.

Týmto krásnym kruhom máte chránený súkromný majetok. A už čakám, že vám v hlave zablikala červená kontrolka, “Ale kto by staval cesty?”, ktorú právnici označujú za verejný záuj… abrakadabra!

Pokiaľ existuje verejný záujem ako suma individuálnych záujmov, máme predsa tržný mechanizmus a dobrovoľnú výmenu ako prostriedok pre jeho nachádzanie. Hrať sa autoritatívne na vykladača znenia verejného záujmu cez zákony a nútiť ostaných k nejakej činnosti alebo odvádzaniu majetku, je pre mňa dnes tak nepredstaviteľné a nemorálne, ako keď sa niekto hral na vykladača božej vôle, ktorú vyčítal v Biblii v 15-tom storočí.

Tieto kontradiktornosti prestupujú celým právom. Autorské právo nevyjímajúc.

#3 Právo nehrá poďla vlastných pravidiel

Aj keď tento prípad je z Českej republiky, so Slovenskom mám ešte horšie skúsenosti. Aj keby sme pripustili, že právny systém nie je dokonalý, tak by bolo vhodné, keby postupoval podľa vlastných pravidiel v rámci rozhodovania. To sa však nestalo, preto som sa rozhodol zverejniť vlastnú skúsenosť s justíciou v ČR. Najabsurdnejšie na tom bolo to, že u právnikov tieto právne kiksy nevyvolávajú žiadne pozdvihnutie, oni s tým dokonca počítajú.

Nie som si istý, či mi laik porozumie, ale Tomáš Lichovník, ústavný sudca a nie študent práv, odmietol ústavnú sťažnosť a v odôvodnení rozhodnutia sa oprel o judikát, podľa ktorého sťažnosť odmietnuť nemal.

“10. Jiná situace by mohla nastat tehdy, pokud by stěžovatelka tvrdila, že se Nejvyšší soud dopustil odepření spravedlnosti (denegatio iustitiae) tím, že by její dovolání protiústavně odmítl. Za takového stavu by se otázka přístupu k dovolacímu soudu stala otázkou relativně samostatnou, kterou by bylo možno v řízení o ústavní stížnosti meritorně projednat.”

Aby ste si spravili celý obraz o prípade, tak som zabezpečil maximálnu transparentnosť, dokumenty k prípadu chronologicky zverejňujem:

  1. Obvodní soud pro Prahu 1
  2. Zastavení exekuce
  3. Odvolání
  4. Usnesení odvolání
  5. Dovolání
  6. Usnesení dovolání
  7. Ústavní stížnost
  8. Usnesení Ústavního soudu

#4 Právo je nezrozumiteľné

Budete čítať judikáty (historické rozhodnutia súdov) a snažiť sa ich namemorovať. Často si povzdychnete, že argumentácii nerozumiete, napriek tomu memorujete a idete ďaľej. Niekedy sa vám s právnickým vzdelaním stane, že si vetu nezapamätáte. Niekedy ju musíte dosť dlho rozluskávať.

Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4.

A niekedy sa na to jednoducho vykašlete.

Osoba povinná k dani, která je registrovaná k dani ve zvláštním režimu jednoho správního místa v jiném členském státě a poskytuje vybrané služby s místem plnění v tuzemsku, plní povinnosti za dané zdaňovací období vztahující se ke správě daně ve zvláštním režimu jednoho správního místa prostřednictvím správce daně státu identifikace.

V roku 2017 bolo schválených 105 zákonov. Sme trošku horší než bratia češi so 108 zákonmi, ale s počtom schválených zákonov na obyvateľa výrazne vedieme. Viete aké zákony boli schválené? Nevadí, pretože sa aj tak podľa nich máte riadiť. Aj keď ich pripravuje nejaký freaky geek na ministerstve a rozumie mu len 5 ľudí z oboru. Právo je dnes nejasné, komplikované a nezrozumiteľné a to dokonca aj pre advokátov a sudcov. To potvrdzuje aj predseda Najvyššieho správneho súdu v ČR Josef Baxa.

#5 Právo spôsobuje neefektivitu

Svojou komplikovanosťou a nezrozumiteľnosťou právo zdvíha transakčné náklady na všetkých ekonomických úrovniach ekonomickej činnosti, do ktorých preniká. Ako posudíte v podnikaní, že sa jedná o zbytočný náklad? Najmä tým, že zmeníte svoje ekonomické chovanie. Podstatný je teda faktor dobrovoľnosti. U zákonov sa však vyparuje a nikde dobrovoľnosť nenájdete. Prečo podnikateľ vedie prekomplikované účtovníctvo? Kvôli vlastnej evidencii alebo kvôli povinnostiam uložených štátom? Pokiaľ zákony tlačia ľudí, aby sa prispôsobili zákonom, jediný výsledok bude zvýšenie transakčných nákladov v spoločnosti. Ľudovo povedané – niekto tých stovky tisíc úradníkov a byrokratov živiť musí. Primárny cieľ práva by malo byť urovnávanie sporov a ochrana súkromného majetku, aby spoločnosť mohla žiť v mieri. Aspoň s takou prestavou som sa stretol v práci F.A. Hakyeka – Právo, zákonodarstvo a sloboda. Realita je skôr taká, že riešime, kto dostane dotácie a (doplňte si nejakú ľubovolnú politickú prestrelku, ja to už nesledujem).

#6 Právo je bez feedbacku

Súdne konanie v SR v priemere trvá 630 dní. Upozorňujem, že ide o prípad prvého stupňa. Pokiaľ sa odvoláte, tak čakajte ďalšie poriadne zdržanie. Potom tu máte dovolanie, ústavnú sťažnosť a ESLP. Celkom možných 5 konaní s tým, že náklady sa môžu vyšplhať do státisícov. Existujú prípady, ktoré sa na vyššie inštancie dostanú opakovane. Áno, aj to je možné. Takže žalobu spíšete, dva roky čakáte, kým súd rozhodne. V priemere čakáte až dva roky, než viete, či ste urobili chybu, alebo aký je výsledok rozhodnutia. Ako programátor, keď programujem, tak mám feedback okamžite. Umelec, zmrzlinár, hotelová upratovačka, automechanik, zubár – všetci hneď vidia výsledok svojej práce. Komunikácia so súdmi totiž vyzerá, ako keby mali sídlo na Proxima Centauri. Neviem, či sa dá v práve vôbec hovoriť o učiacej krivke, ale výsledok nie je prekvapivý. Dlhé rady (proof of waiting) čakajte všade tam, kde štát začne plánovať. Priplatiť si za rýchlejšie rozhodnutie je samozrejme trestné.

#7 Právnici nezarábajú dobre

Veľa ľudí vám v okolí bude tvrdiť, že právo je prestížny obor. O túto ilúziu som prišiel behom štúdia, a najmä po ňom, keď som sa zoznámil s právnou praxou. Musím zmieniť, že mnohým ľuďom právo bude v skutočnosti vyhovovať ako obor zamestnania a dobrého živobytia. Pôjde najmä o salónnych intelektuálov, ktorí preferujú memorovanie vedomostí namiesto ich systematického triedenia a používania, nerozumejú moc dobre výrokovej logike, patria do jednej názorovej línie, ktorá splynie s davom bez ohľadu na morálne zásady. Cez to všetko neočakávajte finančné obrodenie. Študeni práv a koncipienti sú platení na veľmi nízkej údovni. V autobusoch tak budete sledovať reklamy, kde skladník v Kauflande dostane viac, než vy.

#8 S právom sa uplatním všade alebo že by nie?

So slovenským právom sa uplatníte akurát tak v SR na pozícii, ktorá vyžaduje právne znalosti. A tých je málo. Áno, právo je výhodou, ale asi takou, ako ďalší cudzí jazyk a niekedy tak aj vyzerá. Pokiaľ dokážete komunikovať s klientom a riešiť problémy spotrebiteľov, tak právo nepotrebujete. Pokiaľ sa 8 rokov pomaly varíte na vysokej škole, zaučovaním sa v práci a zistíte v čom pracujete, tak sa s tým nejako zmierite. A väčšinou už nie je cesty späť, pokiaľ nechcete ísť pracovať za pokladňu.

Koniec kritiky ale aké sú riešenia?

Prečo tento právny systém kritizujem je jednoduchý. Aj keď sa hráme na predvídateľnosť zákonov, tak im nerozumejú ani odborníci a tí, čo ich majú aplikovať skôr, rozhodnú na základe svojho cítenia a úsudku. Čo s tým robiť? Tu je niekoľko tipov:

  1. Pripravte sa na “volenie nohami” a migrujte tam, kde sú pre vás priaznivé podmienky. Hľadajte krajiny s nízkym daňovým zaťažením a tam sa presťahujte.
  2. Pracujte v obore, ktorý je flexibilný, vzdelávajte sa. Udržte ti možnosť íst za lepším, buďte pre ostatných oporou a pre okolie skvelým aktívom.
  3. Využívajte arbitrov a mediátorov. Snažte sa vyhnúť súdnym sporom za účasti štátu ako to len ide. Snažte sa minimalizovať interakciu so štátom, nechcite žiadne sociálne dávky a neočakávajte dôchodok.
  4. Zrušte si trvalý pobyt a zriaďte si dva cestovné pasy. Áno ide to. Väčšinou je vám trvalý pobyt na nič a viažu sa naň len povinnosti ako je platenie dane z príjmu alebo branná povinnosť. Aj tak niekde stále cestujete a keď nie, tak cestujte. Myslite globálne.
  5. Zbavte sa majetku. Záväzkové právo je s nástupom kryptomien mŕtve. Nepotrebujem najdrahší telefón. Nepotrebujem ukazovať svoj sociálny status cez čínsky výrobok. Zbavte sa všetkých nepotrebných vecí a majte len to, čo k životu skutočne potrebujete. Minimalizmus je skvelý, dá vám obrovský pocit slobody.
  6. Nakupujte si kryptomeny. Tento majetok je štátom nezabaviteľný. Pokiaľ používate anonymné kryptomeny, nikto ani nezistí, koľko ich v skutočnosti máte.
  7. Obchodujte na decentralizovaných platformách ako je Openbazaar, poskytujte svoje služby a tovary anonymne, napr. cez Tor.
  8. Buďte členom tribu, ktorý vás podrží, prípadne taký vytvorte.
  9. Používajte crypto-insturance a reputačné systémy. Participujte na ostrakizácii ľudí, ktorí okrádajú iných ľudí. Zvýhodnite a vážte si stálych zákazníkov.
  10. Vznikajú nové systémy konsenzu, ako napríklad Kleros, ktorý pracuje so Schelling point / Focal point. To umožňuje vylúčiť z rozhodovania arbitrárnosť sudcov a ich nezodpovedanie sa za zlé rozhodnutie je limitované, vzhľadom k tomu, že pri absencii konsenzu s ostatnými strácajú peniaze. Rozvíjajte projekty tohoto typu a vytvorte Nové a lepšie právo. O novom a lepšiom práve pomocou kryptografie sa dočítate v článku Nové a lepšie právo.

Kontakt: pavol.travnik@protonmail.com

Ako túto realitu priblížiť?

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o tom, čo robíme, sledujte naše blogy, navštevujte naše akcie, odoberajte náš mailing list, pridajte sa k členskej základni alebo do boardu. Ľudia, čo tieto možnosti využili tým získali.

Ak by ste nás chceli podporiť, momentálne potrebujeme každú podporu. Každá pomoc je vítaná a sme za ňu vďační. Otvorenie priestoru je finančne náročné a bez neho sa veľmi ďaleko nepohneme, keďže budujeme najmä lokálnu komunitu vo fyzickom priestore.

Kategórie: Právo

Pavol Trávnik

ex-lawyer, IT developer, voluntaryist

2 Comments

Pavol Trávnik: Súkromné alternatívy práva a ako opraviť svet – Juraj Bednar · 20. marca 2019 at 21:19

[…] pred štátom. Dva roky po doštudovaní naštval veľa študentov práva svojim blogom „8 dôvodov prečo neštudovať právo„. Paradoxne, niektorí jeho pedagógovia s ním súhlasili. Momentálne sa venuje IT a […]

Juraj Bednár spovedá Pavla Trávnika o súkromných alternatívach súdníctva – Paralelná Polis · 20. marca 2019 at 23:30

[…] pred štátom. Dva roky po doštudovaní naštval veľa študentov práva svojim blogom “8 dôvodov prečo neštudovať právo“. Paradoxne, niektorí jeho pedagógovia s ním súhlasili. Momentálne sa venuje IT a […]

Comments are closed.