Zaistenie kryptomien štátom

Zákon 312/2020 Z. z. zavádza definíciu virtuálnej meny a taktiež spôsoby zaistenia a aj povinnosti pre majiteľa a ďalšie osoby, ktoré k nej majú prístup. Ďalej vytvára nový úrad “Úrad pre správu zaisteného majetku” a zavádza inštitút zhabanie majetku pokiaľ osoba bude odsúdená za trestný čin. To čo sa v zákone nedozviete je, aké máte práva.

Pokiaľ vlastníte kryptomeny, tak by ste mali byť na pozore. Burza Coinbase zverejnila report, v ktorom uvádza, že dostala už cca 2000 žiadostí od štátov o zverejnenie údajov o užívateľoch. Právo na súkromie sa vytráca. Štáty aktívne vyhľadávajú informácie o držiteloch kryptomien a zavádzajú legislatívu, ktorá sa snaží mať celý obor pod kontrolou. Začalo to AML a terorizmom, pokračovalo zákonom o dani z príjmov a zákonom o platobnom styku a aktuálne kryptomeny sa stali súčasťou trestného zákona a trestného poriadku. Kryptomeny si zaslúžili zo strany štátu pozornosť zákonov, ktoré sú najviac represívne voči obyvateľom.

Virtuálnou menou sa na účely tohto zákona rozumie digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo a ktorý nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaný niektorými osobami ako nástroj výmeny, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.

§ 131 odst. 7, zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

Zaistenie virtuálnej meny a zhabanie majetku

(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že virtuálna mena je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie virtuálnej meny.

§ 96d Zaistenie virtuálnej meny, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

Ak niekto používa anonymné kryptomeny ako napr. Monero, nie je možné zistiť adresu ani čiastku poslanú v rámci siete. Netuším, ako si Polícia poradí so získaním akýchkoľvek skutočností, ktoré by nasvedčovali, že virtuálna mena je nástrojom trestnej činnosti. Aj vytváranie adries je deterministické ale iba pre osobu, ktorá disponuje privátnym kľúčom. Preukázanie takejto spojitosti je prakticky nemožné.

(3) V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa zakážu akékoľvek dispozície s virtuálnou menou a prikáže sa jej vydanie vrátane vydania hesla, prístupového kódu alebo podobných údajov umožňujúcich nakladanie s virtuálnou menou. Právne úkony urobené v rozpore so zákazom podľa predchádzajúcej vety sú neplatné.

§ 96d Zaistenie virtuálnej meny, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

Tu nie je jasný zámer zákonodarcu, že či pod virtuálnou menou myslí
1. všetky kryptomeny ktoré osoba vlastní,
2. výlučne nejakú konkrétnu kryptomenu, alebo
3. len coiny, ktoré sú spojené s trestnou činnosťou.
Podľa gramatického výkladu by sa mohlo zdať, že súd môže osobe, ktorá ani nie je odsúdená za spáchanie trestného činu zakázať disponovať s legálne získaným majetkom. Ako príklad môžem uviesť, že je to obdobné, ako keby prišiel príkaz, v ktorom osoba nemôže disponovať fiat menami (eurá, doláre, rupie …) kvôli tomu, že nasvedčujú skutočnosti tomu, že jednu z mien použila na trestnú činnosť. Parlament vôbec nešetril majetkové práva a nerešpektuje prezumpciu neviny. Až prax ukáže, ako extenzívne začnú súdy využívať takto širokú a nejasnú definíciu virtuálnych mien a taktiež slovného spojenia “nasvedčujú skutočnosti”.

Nemo tenetur se ipsum accusare

O zákaze k donucovaniu k sebaobviňovaniu sa môžete dočítať v článku Zákaz donucování k sebeobviňování, neboli nemo tenetur se ipsum accusare alebo v článku Zákaz nucení k sebeobviňování. V skratke ide o základnú zásadu, z ktorej vyplýva, že štát (polícia, daňový úrad a pod.) vás žiadnym spôsobom nemôže nútiť k aktívnemu poskytovaniu dôkazov proti sebe (napr. vydanie hesla k počítaču) alebo osobe blízkej a to pod hrozbou akejkoľvek pokuty alebo iného trestu. Zistili sme z praxe v minulosti, že inkvizičné procesy priniesli len viac nespravodlivosti. Je tam pár výnimiek, ale tie sa v zásade vzťahujú na dostavenie sa k úkonu, nie na to, že poskytnete akúkoľvek inú súčinnosť okrem svojej prítomnosti. Ak vám ktokoľvek bude tvrdiť opak klame. Túto zásadu si prosím veľmi dobre zapamätajte, stalo sa mi osobne, že sám policajt mi tvrdil opak.

(4) Príkaz doručí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne vlastníkovi virtuálnej meny alebo osobe, o ktorej možno dôvodne predpokladať, že má prístupové údaje k virtuálnej mene.

§ 96d Zaistenie virtuálnej meny, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

Coinbase a aj ďalšie burzy chcú poskytovať služby a byť pripojení na finančnú fiat sieť platobných transakcií. Údaje o transakciách a vašich ziskoch budú radi zdieľať. Majú na to silnú motiváciu a to možná strata finančnej licencie, pokuty eventuálne úplný koniec podnikania, ak nebudú “spolupracovať”. Ukladanie kryptomien u tretích osôb je vždy rizikové.

Kto tým získa?

Prečo si myslím, že takéto opatrenia viac poškodia bežných ľudí a obyčajných držiteľov kryptomien vysvetlím.

1. Človek, ktorý je informovaný a prečíta si tento článok je viacmenej pripravený neobviniť sám seba, nakoľko vie, že také praktiky sú typické pre stredoveký inkvizičný proces.
2. Používa výhradne vlastnú wallet (peňaženku) a tak nie je možné požiadať žiadne tretie osoby o vydanie majetku. Zákon mieri hlavne na tretie osoby, tzn. burzy a iné inštitúcie, kde by kryptomeny mohli byť uložené. Prečítajte si aký je rozdiel medzi vlastnou peňaženkou a aplikáciou burzy, aby ste sa nepomýlili.
3. Je možné, že osoby si ukryjú heslá a seed tak, že použijú v Trezor hardware wallet doplňujúce heslo ako ďalší prvok ochrany, použijú Shamirs Secret Sharing Scheme, Multisignature alebo rozdelia obsah seedu a uložia obsah na rôznych miestach. Pre kohokoľvek bude nemožné získať celý seed, eventuálne nebude možné seed bez hesla použiť eventuálne si seed zapamätajú.
4. Operujú na non KYC burzách alebo používajú Bisq a nie sú dohladateľní cez sledovaný finančný systém SEPA platieb a platieb kartou.

Kryptomeny sa čoraz viac stávajú prostriedkom elít nie preto, že by bežným ľuďom boli neprístupné, ale prístup ku kryptomenám a správne využívanie vyžaduje čoraz väčšie znalosti kvôli štátu. Zatiaľ čo vývojári zjednodušujú UX a prostredie je pre užívateľa prístupnejšie a poplatky nižšie, štát zvyšuje náklady cez dane (a to výrazne v porovnaní s Českou republikou alebo Nemeckom) a zneisťuje ich novými zákonmi, ktoré umožňujú zaistenie a zákaz ich používania už len v prípade podozrenia zo spáchania trestného činu a taktiež ich zhabanie.

V konečnom dôsledku aj keď si kryptomeny vyslúžili čestné miesto v Trestnom zákone a Trestnom poriadku, kryptomeny stále zostávajú majetkom, ktorý je pri správnom použití najmenej postihnuteľný krádežou, exekúciou alebo zaistením.

Pavol Trávnik

ex-lawyer, IT developer, voluntaryist