Prečo súčasný demokratický systém nedokáže smerovať k slobode a prečo potrebujeme paralelnú spoločnosť?

Populistický korporativizmus ako demokracia vo svojej dokonalej forme

Neustále ma prekvapuje, keď sa demokratickí voliči sťažujú na populistických politikov.

Demokracia ako systém založený na názore väčšiny, principiálne vytvára populistických politikov, keďže je to práve ich populizmus, ktorý predstavuje najlepšiu stratégiu na oslovenie más a najpravdepodobnejšie zvolenie. Demokracia môže byť výborný rozhodovací mechanizmus v malých komunitách, pri väčších sa takmer vždy začína prejavovať populizmus, ktorý je jej integrálnou súčasťou (nie externý neduh, čo si množstvo ľudí myslí).

A toto platí úplne všade na svete. S rovnakou rétorikou, s rovnakými alebo podobnými politickými sľubmi.

V Latinskej Amerike som bol zarazený podobnosťou populistických sľubov miestnych lokálnych politikov so sľubmi napríklad SMERu. 
Uvedomil som si, že by mi stačilo len prekladať populistické návrhy latinskoamerických politikov do slovenčiny a mohol by som zamestnať ako špičkový marketingový stratég SMERu či inej populistickej strany…:-)

Čo je cieľom úspešného politika:

1. Byť zvolený.

Populizmus pri ktorom je kľúčová kvantita hlasov je jednoznačne najlepšia stratégia. Politik sa snaží analyzovať ako získať lojalitu najpočetnejších skupín obyvateľstva. Následne preferuje schvaľovanie takej legislatívy, ktorá si ich lojalitu ‘kúpi’. 
Niekedy to má ľahší priebeh (’vlaky študentom zadarmo’, ‘špeciálne odmeny dôchodcom’), inokedy podstatne ťažší (socialistické sľuby Hugo Cháveza / Madura, znárodnenie územia minoritných bielych farmárov v prospech majoritného čierneho obyvateľstva v Zimbabwe či Juhoafrickej republike).

2. Zabezpečiť biznis a špeciálne privilégiá svojim sponzorom.

Podpora akýchkoľvek politikov nikdy nie je nezištná. Ľudia a firmy, ktoré financujú politické kampane, očakávajú buď priame alebo nepriame benefity od politika, ktorý vďaka nim bude zvolený. Častokrát je to štátom garantovaný biznis alebo získanie špeciálnych privilégií a statusu.

V demokratickej spoločnosti o vás primárne rozhodujú populisti a zmanipulované masy

Väčšina populácie (podľa Gaussoveho rozdelenia) je priemerne inteligentná a reaguje, reagovala a bude vždy reagovať prvou signálnou na primitívne populistické sľuby.

Ak je pre vás dôležitá sloboda, je potrebné si uvedomiť, že pre väčšinu populácie sloboda či ochrana súkromia je až treťotriedny problém. Na demonštráciu môžeme spomenúť, že na Slovensku a vo väčšine krajín Západnej Európy máme cenzúru Internetu, zakázanú anonymitu (plošný zákaz anonymných platobných či anonymných SIM kariet) či štátne špehovanie ľudí a tento fakt nikoho výrazne netrápi.

Je potrebné si uvedomiť, že ak je pre vás dôležitá sloboda v akejkoľvek forme, v spoločnosti ste vždy a budete minorita. A to s irelevantnou váhou hlasov, ktorá bude vždy prehlasovaná populistickými voličmi. Tento proces posunu do Orwellovskej diktatúry môžeme vidieť na celom svete. Prebieha dokonca aj v zaostalých krajinách, ktoré sú oproti USA či EÚ o cca 10-15 rokov oneskorené.

Ortodoxní demokrati by teraz z rukáva vytiahli zbraň ‘ťažkého kalibru’ — Ústavu, ktorá garantuje práva menšín.

Bohužiaľ Ústava (špeciálna tá slovenská) je dynamický, ľahko modifikovateľný dokument (napríklad o dodatok, že manželstvo je vzťah medzi mužom a ženou, prakticky znemožňujúc akékoľvek vyhliadky vždy minoritnej homosexuálnej skupiny). Častokrát je plná nezmyslov znemožňujúcich ľuďom napríklad demokraticky v referende hlasovať o výške daní, či štátnom rozpočte (o čom sa bežne v referendách hlasuje napríklad vo Švajčiarsku), čím bežného občana degraduje na nesvojprávnu ovcu.

Ústavne nie sú garantované ani slobody, ktoré väčšina slobodne uvažujúcich ľudí pokladá za základné, ako napríklad právo na svoje vlastné telo (vrátane drog, čo by malo vyústiť minimálne do ich dekriminalizácie) alebo právo na majetok a produkty vlastnej práce (z ktorej si štát zákonnou cestou uzurpuje viac ako polovicu lupu).

Skutočnú ochranu práv slobodomyseľných ľudí preto bohužiaľ v Ústave nenájdeme.

Korporativizmus ako ďalšia prirodzená črta akéhokoľvek demokratického monopolizovaného systému

Ak vytvoríte monopol na regulácie a zákony v akomkoľvek systéme, výsledkom je vždy korporativizmus, ktorého cieľom je a bude využívať toto úzke hrdlo v osobný alebo korporátny prospech.

Bojovníci za korupciu bohužiaľ často zabúdajú, že kľúčová je demonopolizácia akéhokoľvek skorumpovaného odvetvia, čoho výsledkom je výrazný pokles korupcie.

Nie je to transparentnosť a iné zúfalé pokusy o zlepšovanie – je to demonopolizácia a následne zavedenie individuálnej reputácie všetkých demonopolizovaných inštitúcií, ktorá je najúčinnejší antikorupčný mechanizmus.

Ak ako minorita participujete (už len svojím volením) na populistickom korporativizme (osobne sa mi páči termín Josefa Šímu, ktorý hovorí o tzv. participatívnom fašizme), tak zastúpením svojich minoritných názorov (čo sa očakáva v ‘korektnom názorovo diverzifikovanom’ demokratickom systéme), tento systém legitimizujete.

Monopolizovaný demokratický systém bude principiálne a primárne vždy smerovať do populistického korporativizmu.

Je to globálny plošný problém a týka sa všetkých demokratických štátov:

1. Prospech a potreby priemerne inteligentných más a populistických politikov, ktorí ich zastupujú, budú vždy na prvom mieste.
2. Sloboda bohužiaľ vždy na druhom.

V situácii, kedy vyspelé demokratické štáty (ako UK, Austrália) prichádzajú s radikálnymi legislatívnymi návrhmi zakázať anonymitu alebo end to end šifrované spojenia, opäť vidíme, že masy tradične preferujú istotu bezpečnej totality pred centrálne neuchopiteľnou a neregulovateľnou slobodnou spoločnosťou.

Ak nechcete byť v pozícii užitočných idiotov a svojimi minoritnými názormi legitimizovať systém, ktorý je a bude vždy systém preferencií ľahko zmanipulovateľných más a vy jeho potenciálne ľahkou obeťou, zrejme jediná rozumná stratégia je použiť všetky technologické a legislatívne prostriedky na minimalizáciu akýchkoľvek negatívnych dopadov vyplývajúcich z politických rozhodnutí populistických politikov na váš osobný život, život vašej rodiny a blízkych.

To znamená využiť nástroje kryptoanarchie a flexibilitu globálnej svetovej legislatívy na to, aby ste minimalizovali, prípadne sa úplne vyhli všetkým potenciálnym prípadom vašej kriminalizácie zo strany štátu za bezobetné trestné činy.

Tento efekt dokáže byť výrazne akcelerovaný v komunite ľudí, ktorí zdieľajú spoločné hodnoty, sú technologický zdatní a eticky vyspelí, uvedomujúc si nemorálnosť demokratického systému, ktorý presadzuje názory priemerne inteligentnej väčšiny na úkor individuálnej slobody diskriminovanej menšiny.

Existencia globálnej decentralizovanej paralelnej spoločnosti, ktorá rešpektuje slobodu na úrovni jednotlivca poskytujúc mu vďaka krypto technológiám a legislatívnej flexibilite, čo najlepšiu ochranu voči nemorálnym zákonom populistických politikov, bude v budúcnosti zrejme najväčšia výzva, ktorej budú tradične demokratické štáty všade na svete čeliť.