Krypto nie, blockchain áno?

Napísal ppadmin

Veľké organizácie robia konferencie o blockchaine. Takmer každá väčšia IT firma má blockchainové oddelenie. Na konferenciách prezentujú svoje blockchain produkty. V marketingových materiáloch je často zdôraznené, že aj keď je na blockchain technológiách postavená väčšina kryptomien, blockchain sa nerovná kryptomeny. Kryptomien sa veľké (prevažne štátne) inštitúcie, ktoré by si tieto produkty mohli kúpiť, totižto boja.

Ako vznikol blockchain?

Blockchain vznikol ako technologické riešenie viacerých problémov v oblasti decentralizovaných digitálnych peňazí. Prvé použitie blockchainu bolo v kryptomene Bitcoin, ktorá bola špecificky vytvorená tak, aby nepodliehala žiadnej centrálnej autorite. Dokonca autor, ktorý sa rozhodol zostať v anonymite a poznáme ho iba pod pseudonymom Satoshi Nakamoto sa rozhodol, že zmizne z verejného života po tom ako sa ukázalo, že Bitcoin dokáže fungovať bez neho, aby odstránil aj poslednú možnosť centrálnej autority, ktorá by mala nad Bitcoinom akúkoľvek moc.

Pre ľudí, ktorí sa o kryptotechnológiách dopočuli prvýkrát v súvislosti s Bitcoinom alebo šifrovaním správ bude možno prekvapením, že výskum v tejto oblasti má dlhú tradíciu a jasný cieľ. Popísal ho už Timothy C. May vo svojom Manifeste kryptoanarchie.

Blockchain samotný nie je až tak inovatívnou myšlienkou. Je to dátová štruktúra, ktorá má tú vlastnosť, že sa do nej dá iba pridávať. V spolupráci s Proof of work (miningom) umožnila vytvoriť decentralizovanú virtuálnu menu.

Na čo je dobrý blockchain?

Blockchain samotný je veľmi jednoduchá dátová štruktúra, ktorá nie je veľmi efektívna. Vyhľadávanie v nej je extrémne pomalé a preto väčšina kryptomien premieňa blockchain reprezentáciu na efektívnejšiu dátovú štruktúru, aby vôbec mohla s dátami uloženými v blockchaine pracovať. Bitcoin a od neho odvodené kryptomeny (Litecoin, Bitcoin Cash a podobne) ukladajú tzv. UTXO set – zoznam “zatiaľ neminutých coinov” vrátane ich vlastníkov. Je to oveľa efektívnejší spôsob ako overiť, či niekto míňa peniaze, na ktoré má právoplatný vlastnícky nárok. Prečo teda nie sú všetky kryptomeny rovno založené na tejto dátovej štruktúre? Pretože je ťažké sa na nej “zhodnúť”. Blockchain je auditovateľný a vďaka proof of work existuje spôsob, ako sa dokážu počítače, ktoré si nedôverujú, zhodnúť na rovnakom “stave reality”. Blockchain je jednoducho na seba nadväzujúca história zmien, UTXO set je “aktuálny stav” účtov.

Po úspechu Bitcoinu ako kryptomeny začali ľudia a firmy rozmýšľať, ako by sa dal využiť aj na iné veci ako na evidenciu kto vlastní koľko kryptomeny. Jedným z bežných nápadov je evidencia majetku, prípadne pohyb v dodávateľských reťazcoch. Ak by sme dali kataster na blockchain, bol by lepší a transparentnejší. Naozaj?

Ak nikto nepríde na spôsob ako vložiť dom do databázy, nie je to celkom tak. O zápise do katastra niekto rozhoduje a deje sa na základe objektívnych zmien v realite. Presun kryptomeny sa deje len v Blockchaine, domy sa stavajú, búrajú, dedia a niekto musí zabezpečiť súlad reality s dátami zapísanými v blockchaine. Je to ale vždy iba vlastník alebo to môže byť aj centrálna autorita? Môže o zmene vlastníckeho titulu k domu rozhodnúť niekto iný ako majiteľ? V realite áno – od sudcu pri rozvode, exekútora až po seizmické vlny pri zemetrasení.

Blockchain je preto dobrý najmä na evidenciu toho, čo existuje iba v blockchaine. Preto je s kryptomenami veľmi úzko previazaný. Ak existuje centrálna autorita, ktorá má v blockchaine akékoľvek práva navyše, môže rovno udržovať celú databázu – a nemusíme pri tom prísť o auditovateľnosť, informácie z tejto databázy môžeme transparentne zverejňovať.

Vlny technologických “inovácií”

Blockchain je len ďalšou z inovácií, ktoré menia svet. Je to mimoriadne neefektívna dátová štruktúra s pomalým zápisom, ktorá neustále rastie a potrebuje zložitú koordináciu (mining, nody). Je morálnym nasledovníkom servisne orientovanej architektúry, SQL databáz, XML, no-SQL databáz. Všetky tieto technológie majú rozumný základ a svoje využitie, ale firmy mali vždy potrebu presvedčiť svojich zákazníkov, že tieto inovácie potrebujú, pričom ich väčšinou nepotrebovali. Prečo to tak je?

Keďže väčšina IT technológií je v exponenciálnom rozvoji, po prvých hype cykloch sa dostane do fázy, kedy sa z nich stane komodita. SQL databáza bola kedysi drahý softvérový produkt, ktorý stál desiatky tisíc dolárov, teraz si môžete kvalitnú databázu ako napríklad PostgreSQL stiahnuť a nainštalovať zadarmo. XML bol otvorený štandard, ale “databázy” a iné nástroje na používanie XML boli najprv drahé, až kým nevznikli open-source projekty, ktoré z nich urobili komoditu. Teraz ak potrebujete robiť čokoľvek s XML, pravdepodobne to vie priamo váš programovací jazyk vrámci štandardnej knižnice – a ak nie, tak takmer určite existuje knižnica, ktorá to dokáže vyriešiť. Podobne je to aj s ostatnými technológiami.

Blockchain je ďalším príbehom pre zákazníkov. Kryptomien sa firmy boja, pretože sú decentralizované a ich najväčší zákazník – štát – ich nemá veľmi v láske. Ale blockchain treba nasadiť čo najrýchlejšie, lebo zmeškáte vlak. Nie tak rýchlo! Absolútna väčšina riešení založených na blockchaine sa dá implementovať oveľa lacnejšie pomocou open-source nástrojov, ktoré sú preverené časom. Otvorené API, auditovateľná SQL databáza, ktorá je transparentne zverejňovaná je takmer vždy lepším riešením.

Kryptomeny, nie blockchain

Skutočnosť je taká, že blockchain je inováciou len do tej miery, že je to prvý a momentálne najlepší spôsob ako vytvoriť decentralizovanú kryptomenu. Smart kontrakty dokážu s touto kryptomenou manipulovať a preto má zmysel, keď bežia priamo v blockchaine. Evidovať takmer čokoľvek iné, čo natívne “nežije” v danom blockchaine je nezmysel. Preto v Paralelnej Polis hovoríme presný opak ako väčšina ľudí – sme vďační za to, že výskum hnutia cypherpunks v oblasti digitálnych peňazí priniesol po 30 rokoch svoje ovocie. Satoshi Nakamoto naozaj vynašiel novú vec. Je ňou funkčná decentralizovaná kryptomena, v extrémne neefektívnej dátovej štruktúre. Táto dátová štruktúra ale zabezpečuje to, že kryptomena je naozaj decentralizovaná a nie je také jednoduché ňou manipulovať.

Takže ako použiť blockchain vo verejnej správe, v štáte alebo vo vašej firme? Ak chcete, zintegrujte sa s krytpomenami, ktoré sú skutočne decentralizované. Ak máte potrebu ich ovládať, urobte to plne centralizovane, ušetríte peniaze a o nič neprídete. Ak sa chcete stať súčasťou permissionless ekonomiky a využiť možnosti kryptomien, musíte sa zbaviť potreby všetko riadiť. Ak máte potrebu v blockchaine evidovať faktúry, objednávky, lodné kontajnery, dane alebo katastrálne mapy, zabudnite na to, je to zbytočne drahé a zložité riešenie.

Ekológia a kryptomeny

Bitcoin je výsledkom minimálne 30-ročnej snahy o vytvorenie decentralizovaných digitálnych peňazí. Veľa ľuďom vadí fakt, že mineri “pália” energiu na vytvorenie nových blokov a Bitcoin je tak energeticky náročný. Mnoho ľudí napadne to, že by chceli Bitcoin, len eko. Keby to bolo také ľahké, po 30-rokoch by niekto prišiel na lepšie riešenie.

Existujú tzv. ekologické “proof of stake” meny. Akurát stále nie sú dostatočne decentralizované. Ak dostanete dve rôzne transakčné histórie, ktoré spĺňajú pravidlá, neviete sa rozhodnúť, ktorá z nich je “správna”. Nedá sa to – platných transakčných histórií si môžete na notebooku vygenerovať nekonečne veľa. Veľmi ekologicky. Pri Bitcoine to zistíte ľahko – viete veľmi ekologicky a efektívne overiť, pri ktorej mene “spálili” viac energie výpočtami. A tá je (podľa definície Bitcoin protokolu) správna. Vždy je to jednoznačné a jednoduché.

Proof of stake meny vyzerajú dobre na papieri, ale v skutočnosti majú množstvo nevyriešených praktických problémov. Riešenie je takmer vždy rovnaké – publikujme “odtlačok” oficiálnej verzie transakčnej histórie. Ale keď to niekto dokáže, načo sa vôbec hráme na decentralizovaný konsenzus? Nemôže “banka” rovno povedať, ktorá transakčná história je správna?

Bitcoin rieši pomerne náročný informatický problém a ekologické riešenie ktoré by bolo lepšie stále neexistuje. Dokonca ani Ethereum, v ktorom sa robí asi najviac výskumu ohľadom PoS (projekt Casper) zatiaľ nenašiel riešenie, ktoré by bolo dostatočne bezpečné a teraz sa hovorí o kombinovaní Proof of Work a Proof of Stake. Zaujímavým riešením je použiť výpočty v Bitcoinovej sieti na zabezpečenie inej siete. Tento prístup zvolili niektoré meny ktoré je možné “merge-minovať” (namecoin), ktoré sú naviazané na PoW pomocou schvaľovateľov (Komodo) alebo pomocou decentralizovaného Proof of Proof (Veriblock). Okrem merge-miningu nemajú za sebou dostatočnú históriu a nevieme povedať, či ich prístup je bezpečný.

Komerčné “privátne” blockchainy, ktoré predávajú firmy, ktorými sme začali tento problém riešia jednoducho – overovateľa bloku si vyberú náhodne spomedzi autorizovaných nod. Tým pádom sa tieto blockchainy ani len nehrajú na decentralizáciu a jedná sa len o databázový systém s inou dátovou štruktúrou.

Decentralizovaný ekologický blockchain tak stále nie je vyriešenou témou. Našťastie ale decentralizovaná kryptomena je vyriešeným problémom a bez ohľadu na to, či sa vám páči alebo nie, bude bežať. A množstvo spotrebovanej energie nezávisí od počtu transakcií, takže ak ju budete “bojkotovať”, neušetríte ani miliwatt.

Záver

Tak ako všetky predchádzajúce technologické vlny a hype priniesli niečo nové a zaujímavé, aj kryptomeny priniesli úplne nový prístup k vytváraniu decentralizovaných digitálnych peňazí. Tak ako prvé databázy, SoA systémy, ESB systémy, profesionálne XML transformátory a podobné produkty v dnešnej dobe nikto nepoužíva, predpokladáme, že komerčné blockchain implementácie, ktoré vám firmy teraz ponúkajú – či už do súkromnej alebo verejnej správy – sú predražený hype, ktorý nemá reálnu pridanú hodnotu.

Keďže blockchain založený na proof of work je výsledkom niekoľko-desaťročného výskumu šikovných kryptológov a výskumníkov v oblasti informatiky, čakať od inovátorov, ktorí chcú za pár týždňov vymyslieť “blockchain, ale bez kryptomien” alebo “blockchain, ale ekologický” je trochu prehnané. Veríme, že sa to čoskoro podarí a tieto riešenia si nájdu svoje miesto. Faktúru za takýto nápad však zatiaľ neplaťte. To nové inovatívne riešenie bude pravdepodobne podobne ako Bitcoin alebo PostgreSQL tiež open-source.

Na druhej strane kryptomeny sú naozaj inováciou, na ktorú sme čakali dlhé roky a ak ju vo vašom podnikaní dokážete využiť, môže vám priniesť hodnotu alebo dokonca aj konkurenčnú výhodu. Podnikatelia, ktorí spolupracujú s Paralelnou Polis ako členovia boardu alebo spolupracovníci a taktiež individuálni členovia majú množstvo príkladov, kedy im kryptomeny pomohli v ich podnikaní alebo v skúkromnom živote. Ak by ste sa chceli dozvedieť viac, sledujte naše blogy, navštevujte naše akcie, odoberajte náš mailing list, pridajte sa k členskej základni alebo do boardu. Ľudia, čo tieto možnosti využili tým získali. Ak by ste nás chceli podporiť, momentálne potrebujeme každú podporu, aby sme vám mohli pomôcť ešte viac. Každá pomoc je vítaná a sme za ňu vďační.

Kategórie: Kryptomeny