Nikdy v minulosti nemali autoritatívne režimy väčšie možnosti sledovať a ovládať masy ľudí. Využívajú na to rôzne technologické nástroje, pomocou ktorých je možné jednoduchšie kontrolovať tok informácií (cenzúra), sledovať svojich občanov (odpočúvanie internetu, sledovanie platieb, kontrolu spotrebiteľského správania) a perzekuovať ich pomocou kontroly toku kapitálu, možnosti podnikať a podobne.

Azda najdokonalejším príkladom rozvinutej digitálnej diktatúry je Čína. Na rozdiel od zaostalejších krajín (ako napr. Irán) má k dispozícii najmodernejšie technológie na sledovanie, cenzúru a ovládanie más. Využíva technológie machine learningu na kontrolu neštandardného správania a algoritmy, pomocou ktorých dokáže ohodnotiť, ako veľmi títo ľudia nasledujú štandardy očakávaného sociálneho správania (tzv. skóre sociálneho kreditu).

Poviete si, že Slovensko je však demokracia západného typu, takže nám nič také nehrozí. To sme si mysleli až do momentu, kým sme si neuvedomili, že všetky technológie – a niektoré technológie, o ktorých sa Číňanom ani nesníva, sú už zavedené u nás:

Na Slovensku máme funkčnú cenzúru internetu, finančné sledovanie, plošné sledovanie spotrebiteľského správania a mnohé ďalšie už nasadené technológie. 

Prepojením týchto technológii v prípade, že v demokratických voľbách zvíťazí “nesprávna” strana je možné nielen diktatúru čínskeho typu zaviesť behom pár mesiacov, ale takáto vláda už bude mať zozbierané dáta z minulosti, ktoré môže začať okamžite používať.

Kvôli boju proti “terorizmu”, daňovým únikom, nelegálnemu gamblingu, praniu špinavých peňazí si každým dňom ukrajujeme zo súkromia a slobôd, neuvedomujúc si, že sa závratne rýchlo blížime k zavedeniu skutočnej digitálnej diktatúry.

Poďme hlbšie analyzovať technológie, ktoré v budúcnosti môžu predstavovať kľúčové technologické piliére digitalnej diktatúry:

1. Internetová cenzúra

2. e-Kasa – plošné špehovanie nákupov všetkých občanov

3. Sledovanie a blokovanie finančných tokov

4. Technológie sledovania pohybu obyvateľov pomocou mobilných telefónov

5. Zákaz anonymných SIM a platobných kariet

6. Obmedzenie používania hotovost a crypto-unfriendly legislatíva

Internetová cenzúra

Finančná správa už niekoľko rokov zverejňuje zoznam zakázaných stránok. Tieto stránky sa týkajú zákona o hazardných hrách a každý poskytovateľ internetového pripojenia je povinný stránky z tohto zoznamu blokovať. Podrobnejšie informácie o tomto probléme nájdete na portáli Internet bez cenzúry. Nejde o žiadnu ochranu spotrebiteľov pred “online gamblingom”, ako zvykne byť cenzúra štátom verejne obhajovaná, kedže cenzurované sú len štátom nelicencované online gambling služby (nie licencované ako napríklad štátny podnik Tipos, ktorý aj napriek tomu, že je licencovaný, tak pravdepodobne perie špinavé peniaze).

Možnosť okamžitej cenzúry akejkoľvek internetovej IP alebo URL adresy majú implementovanú všetci poskytovatelia Internetu na Slovensku aj v Čechách a teda pridanie iných ako hazardných stránok je len otázkou pridania na zoznam, prinajhoršom novely zákona. Internetová cenzúra na Slovensku je implementovaná formou tzv. “DNS blacklistu”, prednastavené DNS servery slovenských internetových poskytovateľov vracajú pre zakázané weby neplatný DNS záznam. Našťastie existuje úplne triviálny spôsob ako túto cenzúru obísť.

Prvým spôsobom je použitie technológie DNS-over-HTTPS (DoH). Túto technológiu už podporujú takmer všetky prehliadače a zapnete ju si veľmi jednoducho v nastaveniach (postup pre prehliadač Chrome a Firefox). Je pravdepodobné, že v budúcnosti táto možnosť bude v prehliadačoch zapnutá už automaticky. V prípade, že by štát začal stránky blokovať iným spôsobom, je možné použiť VPN (napr. ProtonVPN) alebo anonymizáciu využitím anonymizačnej siete Tor alebo I2P (pomocou Tor Browser alebo otvorením “New private window with Tor” v prehliadači Brave). Ak by štát aj zakázal VPN spojenia (čo je bohužiaľ prípad diktatúr ako Čína alebo Rusko), stále je možné používať tzv. “obfuskáciu”, teda sofistikovaný spôsob ako VPN spojenie vnoriť do legitímne vyzerajúceho dátového kanálu (napríklad Skype hovoru).

Všetky tieto spôsoby obchádzania cenzúry sú v našich končinách plne legálne a odporúčame sa s nimi zoznámiť ešte skôr ako ich budete naozaj potrebovať použiť – nikdy neviete, či sa akurát tieto stránky v budúcnosti neocitnú na zozname zakázaných stránok.

e-Kasa

Implementácia e-Kasa ako elektronickej evidencie pokladničných dokladov je asi najhoršia v Európe. Na jednej strane nezvyšuje bezpečnosť oproti obyčajnému posielaniu bločkov na verejne dostupné API. Na druhej strane posiela obrovské množstvo informácií, ktoré podľa viacerých právnikov odporujú právu na súkromie.

Súčasťou protokolu e-Kasa je tiež posielanie GPS koordinátov kasy (v prípade mobilnej kasy je to aktuálna poloha kasy) a všetkých položiek vrátane ich popisu. Ak prídete do potravín a kúpite si 12 kondómov a 2 litre vodky, táto informácia je odoslaná na Finančnú správu, s časom a polohou bez ohľadu na to, aký obchod navštívite. V prípade, že si kúpite liek na pohlavnú chorobu, táto informácie sa tiež ocitne v databáze Finančnej správy. Otázkou ostáva nielen to, kto má k týmto údajom prístup už teraz, ale najmä, kto ho môže získať v budúcnosti, v prípade zmeny vlády alebo vedenia Finančnej správy (čo sa ľahko môže stať už o pár mesiacov).
V krajine, kde premiér krajiny zjavne má prístup k súkromným informáciám z Finančnej správy a nebojí sa ich zverejniť je veľmi ľahko predstaviteľný únik privátnych informácií o kompletnom spotrebiteľskom správaní všetkých občanov.

Kto by z takýchto informácií mohol benefitovať a ako?

V prvom rade môže ísť o politický alebo konkurenčný boj. Mnohé obchodné reťazce by pravdepodobne informácie o tom, čo, kedy, komu a za koľko predáva ich konkurencia vyvážili zlatom. Toto vytvára nebezpečnú incentívu na korupciu – pokúsiť sa informácie o dlhodobom správaní spotrebiteľov kúpiť od správcov alebo úradníkov na Finančnej správe. Čo by sa stalo, ak by správnemu úradníkovi niekto položil na stôl sto tisíc EUR a požiadal ho o nahratie všetkých týchto údajov na USB kľúč?

Druhý problém nastáva pri spárovaní spotrebiteľského správania s konkrétnymi ľuďmi. Na to existuje hneď niekoľko spôsobov, a to aj napriek tomu, že identifikácia koncového zákazníka sa na Finančnú správu neposiela. Prvým je prepojenie s platobnými informáciami pri platbe kartou. K informáciám platobných spoločností štát nemá prístup, ale stačí zmena zákona alebo súdny príkaz a tieto informácie je možné od platobných spoločností získať. Veľmi nebezpečné je tiež spárovanie vášho nákupu s polohou mobilného zariadenia. V prípade, že si idete kúpiť liek do lekárne je poloha vášho mobilného zariadenia (GPS koordinátov eKasy) priamo prepojiteľná s tovarom, ktorý si práve kupujete. Tu je potrebné zdôrazniť, že mobilný operátor (a sprostredkovane štát) má informáciu o polohe vášho mobilného zariadenia, aj keď nepoužívate GPS (v tomto prípade je možné vašu polohu relatívne rýchlo zistiť cez tzv. trianguláciu mobilných BTS staníc). Plošný prístup štátu k týmto informáciám je tiež len vecou zmeny príslušného zákona.

Tretím spôsobom je tzv. fingerprinting. Ak si ku každému nákupu v potravinách hodíte proteínovú tyčinku a fľašu piva a robíte to pravidelne, je vaše nakupovacie správanie pomerne spoľahlivým identifikátorom. Pomocou “machine learning” algoritmov je možné z vášho nakupovacieho správania zistiť viacero informácií – čakáte dieťa? Máte nového partnera? Tento spôsob získavania informácií bol v minulosti zdokumentovaný napríklad v prípade obchodného reťazca Target.

Je potrebné podotknúť, že súčasne obchody a supermarkety už v súčasnej dobe kompletne monitorujú nakupovacie návyky svojich zákazníkov využitím tzv. “vernostných kartičiek”. V tomto prípade ide ale o dobrovoľné rozhodnutie ich zákazníkov, nie je to plošne vynucované zákonom, čo posielanie všetkých položiek nákupov všetkých občanov v rámci systému eKasa bohužiaľ je.

O tom, prečo Finančná správa potrebuje konkrétne informácie o polohe a konkrétnych položkách nákupu sme nezískali žiadne relevantné informácie, ale napríklad v susednej Českej Republike sa v rámci EET posielajú len súhrnné informácie o každom bločku. A aj tu by sa dalo argumentovať, že ide o neoprávnený zásah do súkromia. Môžeme predpokladať, že v prípade Slovenska podľa niekoľkých prípadoch takto nastavené nahlasovanie spotrebiteľského správania je priamo v rozpore s Ústavou, pretože ide o neprimeraný zásah do súkromia, ktorý nemá žiadny signifikantný benefit pre svoj účel (výber daní).

Prepojenie konkrétných osôb s vykonaným nákupom s výnimkou vernostných programov ešte neexistuje. Bohužiaľ vďaka existencii centrálnej databázy údajov eKasa, údajov všetkých kartových spoločností či lokalizačných dát mobilných operátorov, určite vytvoriť ide. A nebude to nič zložité.

Štát relatívne jednoduchým spôsobom dokáže získať plošný prístup k nakupovacím návykom každého občana. V prípade právnických osôb sú tieto informácie zneužiteľné vo vyššie spomínanom konkurenčnom boji, v prípade fyzických osôb môžu byť zneužité na vytvorenie “sociálneho skóre” s ohľadom na akékoľvek budúce parametre (napríklad “profil dobrého kresťana”, či dostatočného “národného cítenia”), čo následne ide zneužiť napríklad na individuálnu diskrimináciu samotného občana, čoho sme svedkami v Čine.

Zákonom bola uložená povinnosť zbierať všetky údaje o všetkých nákupných položkách spotrebiteľov. Štát v tomto prípade nepostupoval proporcionálne, nakoľko mohol zvoliť takú úpravu, pri ktorej by mohlo dôjsť k síce k efektívnej daňovej kontrole a zároveň by nemuselo dôjsť do zásahu do súkromia a odhaľovania nákupných zvykov všetkých ľudí. V priebehu legislatívneho procesu ani zákonodarca neobjasnil prečo majú byť údaje zbierané v plnom rozsahu ani neposkytol žiadne záruky ochrany týchto dát. Ak teda dôjde k úniku dát spotrebiteľov, nie je zrejmé či dôjde k porušeniu zákona, nakoľko o ochrane takto získaných dát štátom zákon mlčí. V rámci EÚ dochádza prijatím GDPR a Data retention regulácie práve k úplne opačnému trendu, ktorého cieľom je práve chrániť súkromie a osobné údaje v čo najväčšej možnej miere, zatiaľ čo finančná správa sa snaží získať čo najviac dát o občanoch, bez akéhokoľvek vopred známeho dôvodu a bez akýchkoľvek záruk zabezpečenia týchto dát.

Sledovanie a blokovanie finančných tokov

Ak používate bežné SEPA prevody v rámci EÚ, tak okrem nutnosti KYC/AML si zrejme prvky žiadnej finančnej diktatúry nevšimnete (čo je základná vlastnosť zavádzania akýchkoľvek represívnych a sledovacích opatrení – pre bežného občana by mali zostať neviditeľné). Ak ale začnete robiť prevody mimo EÚ či nebodaj presúvať peniaze medzi vašim osobným alebo firemným účtom a kryptozmenárňami, blokovaniu transakcií s obrovskou byrokraciou a potrebou dokazovať pôvod vašich vlastných peňazí sa nevyhnete. Dokonca je veľmi bežné, že v takýchto prípadoch banky klientom rovno zrušia účet. Pri medzinárodných transakciách nad 10 tisíc USD je potrebné bankám často dokladať k platbám faktúry a zmluvy, pri transakciách nad 50 tisíc USD dokonca detailné výkazy práce. Napriek tomu sme svedkami toho, že miliónové transakcie prania špinavých peňazí naďalej nastávajú.

Podobný problém máte, ak váš príjem je v kryptomenách. Ak kryptomeny nebodaj ťažíte (“crypto mining”), tak tento príjem je podľa KYC/AML častokrát neakceptovateľný, keďže napríklad v prípade ťaženia niektorých anonymných kryptomien je nerozlíšiteľné, či ste ho získali práve vyťažením alebo praním špinavých peňazí. Z tohto hľadiska sú používatelia a mineri anonymných kryptomien vylúčení z procesu legálneho zavedenia svojho príjmu do fiat finančného systému.

Situácia je horšia ešte v prípadoch, kedy pri finančných transakciách musíte použiť tzv. sprostredkovateľskú banku (“intermediary bank”/”correspondent bank”), ktorá má plnú kontrolu nad samotnou transakciou, a nielenže do nej kompletne vidí, ale môže ju aj zablokovať – a veľmi často ju aj zablokuje. V takejto situácii sú napríklad krajiny bez centrálnej banky využívajúce americký dolár (Panama, Ekvádor, ..), ktorých všetky bankové transakcie sú automaticky smerované cez americké banky, ktoré vďaka tomu vidia do všetkých medzinárodných transakcií týchto krajín. Uvedené transakcie dokážu samozrejme tiež kedykoľvek zablokovať.

Bankový účet je pre podnikateľa aj fyzickú osobu vždy citlivé miesto z hľadiska súkromia, kedže banka vždy vidí do všetkých jeho transakcií a reportuje jeho transakcie podľa potreby tretím stranám (napr. PayPal môže posielať osobné údaje viac ako 600 tretím stranám!).

V prípade potreby je možné blokovanie a dokladovanie účtov zneužiť na boj proti politickým konkurentom alebo nepohodlným osobám. A aj tu platí, že na akékoľvek prvky sledovania, cenzúry alebo ovládania ľudí sa treba pozerať optikou “čo keď budú vo vláde náckovia?”. Ako vidíme, zavedené technologické nástroje a databázy naplnené citlivými údajmi sú veľmi ľahko zneužiteľné vládou, ktorá smeruje k autoritárskemu spôsobu vládnutia. Viac o finančnom sledovaní sa dozviete v prednáške Finančné sledovanie a krypto utópie z Paralelnej Polis.

Technológie sledovania pohybu obyvateľov pomocou mobilných telefónov

Na to, aby váš mobilný operátor poznal presne vašu polohu, váš mobil nemusí disponovať GPS modulom. Relatívne presnú polohu dokáže zistiť aj pri vašom úplne starom telefóne využitím tzv. GSM triangulácie (podľa posledných BTS staníc, na ktoré sa váš telefón behom krátkeho časového obdobia pripojil). Spôsobov ako lokalizovať váš telefón je samozrejme viacero. Ak používate Android alebo iPhone telefóny, tak Google či Apple si vytvára mapu všetkých verejných aj zaheslovaných WiFi sietí, ktoré sa vo vašom okolí nachádzajú  – nemusíte sa na ne ani pripojiť. Takže váš telefón dokáže zistiť vašu polohu aj v situácii, že nepoužívate GSM alebo GPS.

Znamená to, že najväčšieho špehovacieho agenta nosíme všetci vo vrecku. Informácie o vás vďaka nemu majú ako mobilní operátori, tak internetové korporácie a sprostredkovane za istých okolností aj štátne inštitúcie.

Ak nechcete byť plošne špehovaní a pritom chcete byť stále schopní realizovať bezpečné šifrované hovory, zrejme najlepší spôsob je zaobstarať si Android tablet iba s podporou WiFi bez GSM basebandu modulu (bez SIM karty), preflashovať jeho firmware na LinageOS s MicroG (skontrolujte, aby daný tablet LinageOS firmware podporoval), ktorý neobsahuje Google špehovaciu funkcionalitu. Na tomto tablete rozbehnúť Signal a pripájať sa len cez VPN a lokálne Wifi siete. Tým pádom bude takmer nemožné zistiť, kde sa presne nachádzate a ani to, že vôbec nejaký šifrovaný hovor realizujete. Samozrejme vaša protistrana musí používať podobnú konfiguráciu.

Zákaz anonymných SIM a platobných kariet

Na Slovensku, ako aj v mnohých iných štátoch EU či sveta je zakázané predávať anonymné SIM karty. Na to, aby ste si mohli aktivovať hoci aj predplatenú kartu sa musíte identifikovať identifikačným dokladom – občianskym preukazom alebo pasom. Znamená to, že mobilný operátor (a sprostredkovane štát) presne vie, aké hovory a textové správy z danej SIM karty realizujete. Toto nefunguje ale napríklad v Českej republike, kde je možné kúpiť anonymnú SIM kartu (ako na hovory na dáta). Táto SIM karta ide použiť samozrejme aj na Slovensku a ďalších krajinách sveta. 

Tvorcovia legislatívy nutnosti registrácie SIM kariet argumentujú, že povinné spárovanie SIM karty s reálnou osobu zvyšuje množstvo vyšetrených trestných činov. Nemeckí výskumníci publikovali detailnú štúdiu, v ktorej prezentovali, že to, či sa v danej krajine dajú alebo nedajú kúpiť anonymné SIM karty nijako nesúvisí s množstvom odhalených trestných činov. Znamená to opak, že tieto plošne zbierané informácie o vlastníkov SIM kariet môžu byť v budúcnosti zneužité. V niektorých krajinách, napríklad Turecko dokonca zakázali použitie lokálnych SIM kariet v zahraničných telefónoch (teda takých, ktorých IMEI nie je registrované miestnym tureckým úradom). Znamená to, že keď si v Turecku kúpite lokálne dátovú SIM kartu, tak musíte navštíviť štátny úrad, kde vám IMEI vášho telefónu spárujú s vašim pasom. Vďaka tomu vás turecký štát dokáže monitorovať a vytrackovať prakticky kdekoľvek, a to aj v situácii, kedy akurát nebudete používať lokálne turecké SIM karty. Oficiálny dôvod Turecka, prečo zahraniční používatelia telefónov musia podstupovať túto tortúru je “boj proti kradnutiu telefónov”. Kedže proces registrácie IMEI telefónu je pre turistov v Turecku príliš byrokratický, v praxi to znamená, že keď ako turista do Turecka doletíte, tak si rovno na letisko prenajmete maličký WiFi hospot s integrovanou lokálnou dátovou SIM kartou. Ten si potom celý pobyť v Turecku nosíte so sebou.

Aj napriek tomu, že všetkým zločincom a teroristom, ktorí chcú páchať kriminalitu na Slovensku z anonymných SIM kariet, stačí navštíviť prvé pohraničné mesto v ČR a uvedenú anonymnú SIM kartu si tam kdekoľvek zakúpiť, povinnosť registrácie všetkých SIM kariet na konkrétnu osobu alebo firmu na Slovensku bohužiaľ stále pretrváva.

Ešte pred pár rokmi bolo možné v rámci EÚ nakúpiť anonymné prepaid platobné karty (v ČR Blesk peneženka, v Rakúsku cash4web). Tieto karty s limitovaným kreditom boli určené hlavné mladistvým, ktorí ešte nemajú potrebné osobné doklady na to, aby mohli požiadať o oficiálne neanonymné platobné karty. V rámci “boja proti terorizmu” všetky anonymné prepaid platobné karty boli v EÚ zakázané, takže momentálne nemáte žiadnu možnosť kúpiť čokoľvek online bez toho, aby sa poskytli svoje osobné údaje (samozrejme pokým nepoužívate na tento účel kryptomeny). Množstvo portálov s citlivým obsahom, kde si ľudia neželajú osobné prepojenie (napríklad pornostránky) začali preto akceptovať kryptomeny. Ich popularita obzvlášť narástla, keď prestali podporovať tradičné spôsoby platby (ako napríklad PayPal).

Ak si chcete zachovať skutočné súkromie pri realizovaní svojich online nákupov, tak jediné riešenie je v súčasnej dobe použiť kryptomeny.

Obmedzenie používania hotovosti a “crypto unfriendly” legislatíva

Na Slovensku je zakázané používať hotovosť nad 5000 EUR v prípade právnických osôb a 15000 EUR v prípade fyzických osôb. Znamená to, že v prípade, že chcete realizovať transakcie s vyššími sumami, tak musíte použiť bankové prevody. Čo v situácii, keď napríklad nemáte na Slovensku trvalý pobyt môže byť veľký problém – banka vám jednoducho môže v praxi znemožniť otvoriť bankový účet. Nie je to teória, sú ľudia a najmä firmy, ktoré prakticky nemôžu (legálne!) podnikať práve kvôli tomu, že im banka neotvorí bankový účet. Európska únia tento problém dokonca uznala a vytvorila reguláciu, podľa ktorej máte právo na základný bankový účet. To sa vás ale netýka v niekoľkých špeciálnych prípadoch, napríklad, keď banka má pocit, že by ste mohli byť rizikoví z pohľadu prania špinavých peňazí. Na takéto podozrenie však banke väčšinou stačí fakt, že ste v minulosti používali kryptomeny (a to dokonca aj v malých sumách).

Presun od hotovosti k bankovým účtom zároveň znamená, že sa zbavujete súkromia, ktoré vám hotovosť poskytuje a tým pádom automaticky všetky informácie o všetkých vašich nakupovacích návykoch poskytujete tretím stranám – kartovým spoločnostiam, bankám a v mnohých prípadoch aj štátu. Bankové tajomstvo, ako sme ho poznali do konca minulého tisícročia prestalo definitívne existovať.

Obmedzenia hotovosti však majú aj priamy finančný dopad. Keďže používanie hotovosti je stále menej pohodlné a stále viac obmedzované, znamená to, že peniaze ostanú na bankovom účte – kde klesajú úroky natoľko, že momentálne už v mnohých bankách platíte za to, že v nich máte uložené peniaze (tzv. záporné úrokové sadzby). A to všetko v situácii, kedy vám rôzne inštitúcie môžu znemožniť nakladať s vlastnými prostriedkami – skúste si vybrať z banky väčší obnos peňazí v hotovosti. Tieto obmedzenia spolu s rôznymi limitmi (napríklad limity výberov z bankomatov) smerujú k tomu, že “vaše peniaze” v banke vlastne už prestávajú byť “vaše”.

Okrem anonymnej hotovosti sú riešenia aj kryptomeny. Vidíme to v praxi, napríklad táto transakcia presunula za smiešne nízky poplatok naraz 94504 Bitcoinov, čo je pri súčasnej cene Bitcoinu v čase písania tohto článku viac ako 650 miliónov EUR. Vykonať transakciu v takejto sume tradičným spôsobom rýchlo a efektívne bez haldy byrokracie je za súčasných okolností prakticky nemožné. V prípade kryptomien si našťastie nemusíte pýtať žiadne povolenie.

Aj napriek evidentným výhodam ochrany súkromia pri použití kryptomien, používatelia kryptomien sú bohužiaľ kvôli súčasnej nešťastnej krypto legislatíve diskriminovaní. Totiž ak na kryptomenách zbohatnú, tak musia z toho zaplatiť daň zo zisku. Naopak, na kryptomenách stratia, tak uvedenú stratu si nemôžu započítať do nákladov. Z tohto hľadiska patrí slovenská krypto legislatíva medzi najhoršie (vhodná maximálne na legalizovanie zisku z trestnej činnosti).

Zhrnutie

Inštitúcie ako banky, kartové spoločnosti, mobilní operátori či štátne úrady disponujú obrovským množstvom citlivých dát. Štát zavedením systému e-Kasa dokáže disponovať rozsiahlymi nákupnými zvyklosťami spotrebiteľov a firiem na jednej strane a presnou detailnou štruktúrou tržieb na strane druhej. Tým bude mať úplný prehľad nad detailnou citlivou aktivitou ľudí v ekonomike. Jednoduchou analýzou a integráciou s inými už existujúcimi databázami (mobilných operátorov, platobných spoločností) je možné odhaliť, identifikovať a priradiť jednotlivé transakcie konkrétnym ľuďom. Jednoducho povedané, štát dokáže mať prehľad aj o tom, čo ste raňajkovali, čo máte dnes večer v chladničke. Akokoľvek sa môžu zdať tieto údaje neškodné ide o bezprecedentný drastický, trvalý a plošný zásah do súkromia. V horších prípadoch sa štát dozvie aj o veciach, s ktorými by ste sa nezverili ani najlepšiemu priateľovi – napríklad vďaka nákupu liekov vie o vašej pohlavnej chorobe..

Prepojením spomínaných systémov hrozí zavedenie novodobej informačnej totality čínskeho typu. Akokoľvek znie toto tvrdenie katastroficky a prehnane, nebezpečne sa k nemu blížime – všetky tieto technológie sú totiž dnes nasadené na Slovensku v praxi a stačí ich prepojiť a začať používať. Technológie majú slúžiť primárne ľuďom a k tomu patrí aj základné zachovanie bezpečnosti a súkromia. Naopak technológie v rukách mocenských štruktúr predstavujú veľké nebezpečenstvo pre slobodu jednotlivca. Toto právo je zakotvené priamo v Ústave “Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená” a “Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.”
Tiesto myšlienky sú ďalej rozvíjané aj európskymi reguláciami na ochranu osobných údajov (ako napríklad GDPR).

Prečo potom idú politici a vláda nad rámec toho, čo je primerané a zhromažďujú údaje, ktoré sú kedykoľvek – teraz aj v budúcnosti – zneužiteľné aktuálnymi mocenskými štruktúrami? Sme si istí, že výsledkom demokratických volieb nemôže byť vláda, ktorá sa rozhodne tieto informácie zneužiť?

Kedže nedokážete predpovedať budúcnosť a teda nemáte žiadnu istotu, že vláda, ktorá o pár mesiacov vyhrá voľby, tieto informácie (spätne) nezneužije a nezačne zavádzať diktatúru čínskeho typu, je absolutné neakceptovateľné z hľadiska ochrany súkromia aktívne pokračovať v zbieraní ďalších osobných údajov a zavádzať systémy plošného špehovania (kde napríklad e-Kasa určite patrí). A to obzvlášť dnes, keď sú na vzostupe radikálne politické uskupenia.