Výherca súťaže EY o štúdiu blockchainu vo verejnej správe bol známy pred vyhlásením výsledkov súťaže

Pred pár dňami sme publikovali článok na našom blogu a k nemu prislúchajúcu zašifrovanú správu s časovou pečiatkou na službe memo.cash. V správe sme zašifrovali informáciu o tom, kto je podľa šumov z IT komunity očakávaným výhercom vtedy ešte neuzavratej súťaže s názvom: “Štúdia možností a potenciálu technológie „blockchain“ pri zlepšovaní eGovernment riešení“.

Podľa informácií, ku ktorým sa dostali novinári z aktuality.sk je výhercom súťaže o štúdiu na tému firma, o ktorej sa v komunite hovorilo a je ňou konzultačná spoločnosť EY.

To, že táto informácia bola zverejnená skôr môžete overiť pomocou pôvodnej správy a hesla “AsLivFeuHelAkNififMu” na základe nami publikovaného postupu. Dôležité je uvedomiť si, že nemusíte dôverovať nám na to, aby ste mohli overiť, že táto informácia bola dostupná najneskôr 9. júna 2018. Tento fakt overili mineri Bitcoin cash siete tým, že ho zaradili v tento čas do bloku. Tento postup je jedným z prípadov ako je možné zabrániť predpovedateľným víťazom súťaží vo verejnej sfére.

Ak nám dôverujete, presný text zašifrovanej správy znie:

Víťaz súťaže na štúdiu o použití blockchain: EY

Čo to v praxi znamená?

Dôležité je uvedomiť si, že to, že sa šuškalo, že niekto niečo vyhrá nemusí znamenať, že to bolo dohodnuté dopredu, ani že ktokoľvek urobil niečo zlé. To o aké štátne zákazky sa zaujímajú ktoré firmy je často známe aj predtým a to, že to vyhrala firma, ktorá si na túto zákazku robila “zálusk” môže byť dané jednoducho tým, že dali najlepšiu ponuku.

Zvyšný text je mentálnym cvičením, úvahou, čo by sme mohli povedať o požiadavkách, keby bola pravda, že víťaz bol “dohodnutý” a že si danú štúdiu s úradom “predpripravil”:

Špeciálnou disciplínou v tejto oblasti je tzv. “veštenie z požiadaviek”. To znamená, pokúsiť sa odhadnúť na koho je nejaké výberové konanie “šité” na základe toho, ako boli zvolené kritériá pre uchádzačov. Ako to bolo v tomto prípade? Sú tam požiadavky na dvoch expertov, ktorí musia spĺňať niektoré požiadavky. Pozrime sa na prvého experta: 5 ročná prax v oblasti návrhu a implementácií e-government riešení, minimálne dve osobné skúsenosti s podobnou štúdiou uskutočniteľnosti, pričom na každej musel odpracovať minimálne 75 človekodní a certifikát CISA.

Samozrejme, na prvý pohľad nejde o nič zlé – egovernment a blockchain. Otázka je, prečo boli zvolené konkrétne čísla? Prečo nie dva egovernment projekty a 5-ročné skúsenosti s blockchainom? Prečo nie formálne vzdelanie v oblasti blockchainu? Prečo zrovna 75 človekodní a nie 90 alebo 38? Načo certifikát CISA, ktorý sa dáva audítorom, pričom úrad chce štúdiu uskutočniteľnosti, nie audit.

Ak je víťazný uchádzač dopredu známy, je ľahké vytvoriť podmienky, ktoré splní práve on. Preto sa pri disciplíne “veštenie z požiadaviek” na požiadavky treba pozerať z opačnej strany – neboli požiadavky nastavené práve tak ako boli preto, aby obmedzili množstvo možných uchádzačov?

Samozrejme, všetky tri požiadavky sú “obhájiteľné”, ak sa na ne pozeráme iba z pohľadu zadania. Skúsenosti s egovernment, blockchainom a bezpečnosťou nie sú “na škodu” a pravdepodobne zvýšia kvalitu štúdie.

Čo ďalej?

Jedna informácia nehovorí nič zásadné. Veríme preto, že viacero ľudí a neziskových organizácií bude publikovať svoje tipy na víťazov tendrov, že budú “veštiť z požiadaviek”. Ak zistíme, že sa víťaz tendra dá určiť s vysokou pravdepodobnosťou, bude to už čosi vypovedať.

Čo sa týka štúdie samotnej, veríme, že sa EY bude sústrediť na to, čo je dôležité a to je v prvom rade zjednodušenie používania kryptomien a blockchain technológií, dereguláciu a že nebude navrhovať zbytočné blockchain riešenia ako napríklad ten, ktorý vymýšľajú na Finančnej Správe.

Blockchain aj kryptomeny sú relatívne nové technológie. Pre nové technológie je veľmi dôležité, aby neboli brzdené reguláciami. Ešte nevieme povedať, aké sú dobré a zlé použitia kryptomien a blockchainu. Preto je predčasné implementovať ich vo vládnych riešeniach. Sú príliš rizikové na ukladanie citlivých osobných dát a štát nedokáže využiť ich základnú výhodu – poskytujú decentralizáciu. Na druhej strane zakazovať ani obmedzovať tieto riešenia nemá zmysel. Keby existovala regulácia kryptomien, vznikol by Bitcoin? Monero? Ethereum? Pravdepodobne nie, keďže prvé články boli plné tvrdení, že sa jedná o ponziho schémy.