Finančná správa a blockchain

Napísal ppadmin

Finančná správa SR sa rozhodla implementovať pilotný projekt pomocou technológie blockchain, uviedla to v tlačovej správe.

Ide Finančná správa s dobou alebo sa jedná o nepochopenie technológie, či nebodaj “tunel”?

Začnime pár citátmi z finančnej správy:

“Bloky sú zašifrované a navzájom previazané, takže nie je možné žiadny z nich meniť alebo odstrániť. “

Ak hovoria o technológii blockchain tak ako ju poznáme, tak v nej väčšinou nie je použité šifrovanie. Zmena a odstránenie možná nie je, ak je použitý dôveryhodný algoritmus konsenzu, napríklad decentralizovaný proof of work.

Predpokladáme, že finančná správa plánuje použiť centralizovaný algoritmus na konsenzus a nevyužije existujúci blockchain. V takom prípade má plnú kontrolu nad obsahom blockchainu a dokáže bloky meniť aj odstraňovať.

“Využitie blockchainových technológií v procesoch môže, vzhľadom na ich charakter, zvýšiť dôveru klientov a ochranu ich osobných údajov, zvýšiť transparentnosť procesov, zredukovať administratívnu záťaž a znížiť náklady”

Blockchain je vo všeobecnosti považovaný za pomalú a drahú databázu. Takže redukciu nákladov priamo z použitia blockchainu nevidíme, ale samozrejme je možné, že Finančná správa nahradí ešte neefektívnejší a pomalší systém. Open-source centralizované databázy však umožnia ešte väčšie zníženie nákladov. Finančná správa by sa teda mala zamyslieť, či nebude jednoduchšie použiť databázu PostgreSQL alebo MySQL, ktoré sú zadarmo a sú ďaleko efektívnejšie.

Nakoľko používateľ (či už “interný” – úradník alebo externý – “daňový poplatník”) by mal interagovať s aplikáciou pomocou webového rozhrania alebo inej používateľsky prívetivej technológie, administratívna záťaž vôbec nezávisí od toho aká technológia je použitá na pozadí.

Zvýšená transparentnosť procesov bude dosiahnutá iba v prípade, ak Finančná správa plánuje použiť verejný otvorený blockchain a dôležité údaje neplánuje šifrovať (čo je v rozpore s prvou časťou vyhlásenia). Jednoduchý pravidelný export dát s časovou pečiatkou (pokojne zabezpečenou cez veľký otvorený blockchain, napríklad Bitcoin) alebo ešte lepšie API prístup k záznamom s časovou pečiatkou zabezpečí dostatočnú transparentnosť a zároveň umožní klientom zachovať si súkromie – každý vidí len dáta, ku ktorým má mať prístup.

Upozorňujeme, že ukladať osobné údaje do Blockchainu, vrátane zašifrovanej podoby je priamym porušením princípov General Data Protection Regulation. Finančná správa môže tento projekt zrealizovať len v prípade, že nariadenie GDPR bude zrušené, Slovenská republika vystúpi z EÚ alebo vo výsledku realizáciou tohoto projektu poruší európske nariadenie GDPR. Ak Finančná správa predsa len prišla na spôsob ako bezpečne ukladať osobné údaje užívateľov do blockchainu v súlade s nariadením GDPR, budeme veľmi radi, ak o tom informuje podnikateľov formou právne záväzného usmernenia. V takom prípade budeme radi, ak ho vydajú čo najskôr, spôsob ukladania dát do Blockchainu v súlade s nariadením GDPR by mal byť už súčasťou analýzy problému od dodávateľa. Takéto usmernenie každopádne malo byť k dispozícii už pred účinnosťou GDPR a nemalo by byť vydávané ad hoc len v prípade realizácie štátnej zakázky, pretože GDPR bolo schválené už 27. 4. 2016.

“Vytvára predpoklady pre zjednodušenie komplexných obchodných transakcií a ich automatizáciu pri zachovaní dôvery v ukladané informácie bez nutnosti dôveryhodného prostredníka.”

Nakoľko finančná správa spravuje a prerozdeľuje prostriedky asignácie daní, ktorej sa projekt týka, odporúčame nasledovné – zrušiť asignáciu daní a plošne znížiť dane. Odstránenie dôveryhodného prostredníka bude zabezpečené tak, že daňový poplatník nezaplatí daň a podporí neziskovú organizáciu, ktorú chce priamo. To zároveň zvýši transparentnosť, zníži administratívnu a daňovú záťaž a podporí ekonomiku tak, že ľudia môžu minúť peniaze slobodne, tak ako uznajú za vhodné a nie na základe pravidiel asignácie daní.

V prípade, že finančná správa bude naďalej prerozdeľovať dane na základe asignačného programu, je “dôveryhodným prostredníkom” a implementáciou technológie blockchain sa z tejto pozície neodstráni, v takom prípade je táto časť tlačovej správy značne manipulatívna.

Konštruktívne rady

Finančná správa by sa mohla zamyslieť radšej nad tým ako pomôcť aplikáciám, kde je blockchain skutočne potrebný a užitočný a to sú kryptomeny. Doporučujeme začať otázkami:

  • Aké jednoduché je používať kryptomeny pri podnikaní?
  • Ako atraktívne je podnikateľské prostredie v oblasti prijímania kryptomien pre domácich aj zahraničných investorov? Lákame zahraničný kapitál k nám alebo naopak motivujeme ľudí k tomu, aby svoj majetok míňali v zahraničí?
  • Vytvára finančná správa spolu s ostatnými regulačnými úradmi (Ministerstvo Financií, Ministerstvo Vnútra a Národná Banka) také prostredie, aby bol čo najjednoduchší prechod medzi kryptomenami a štátom regulovaným bankovým systémom?
  • Je prostredie nastavené tak, aby dochádzalo k znižovaniu transakčných nákladov a teda zvyšovaniu bohatstva obyvateľstva alebo naopak vytvára štát nové bariéry pri používaní kryptomien fyzickými a právnickými osobami?
  • Je zdaňovanie kryptomien administratívne jednoduché a finančne primerané s ohľadom na medzinárodnú prax? Aké jednoduché je získať príjem v kryptomenách a priznať ho? Koľko hodín v priemere musí fyzická a právnická osoba stráviť vytvorením daňového priznania?
  • Sú pravidlá na účtovanie kryptomien jednoznačné, jasné a transparentné? Neodvolávajú sa jednotlivé inštitúcie na vyjadrenia iných inštitúcií ktoré neexistujú? (Napr. historicky známe vyjadrenie daňového úradu, ktoré odporúča, aby pri účtovaní kryptomeny použila právnická osoba “kurz Národnej banky”, pričom Národná banka nevytvára kurzový lístok pre kryptomeny)

Konkrétnymi krokmi by mohlo byť:

  • Zavedenie jasných a jednoduchých účtovných pravidiel. Napríklad uznaním kryptomien ako novej kategórie aktíva, s jednoduchým a jasným účtovaním. Neodporúčame snažiť sa zaškatuľkovať kryptomeny do iných aktív (meny, cenné papiere, akcie, komodity a podobne).
  • Zrušenie zbytočných poplašných správ ako napríklad tejto a tejto. Takéto poplašné správy nezabránia morálne nesprávnemu používaniu kryptomien, naopak sťažujú život obyčajným podnikateľom a ľuďom. V prípade, že niekto chce použiť kryptomeny na nelegálnu činnosť, nebude nasledovať regulácie ohľadom platidla.
  • Vytvorenie jasných pravidiel na vytváranie nových kryptomien tak, aby boli tieto pravidlá atraktívne pre našincov aj zahraničný kapitál. Väčšina slovenských krypto projektov, ktoré vyzbierali milióny eur vytvára entity v krajinách ako Lichtenštajnsko, Singapur alebo Švajčiarsko, pretože tieto krajiny majú jasné a priaznivé prostredie pre prísun krypto-kapitálu. Štát by si mohol uvedomiť, že kryptomeny vedia prechádzať cez hranice bez toho, aby s tým štáty mohli čokoľvek urobiť a preto ľudia produkujú hodnoty a investujú v krajinách, kde je to pre nich daňovo výhodné. Časy, kedy štát určil výšku daní a ľudia a firmy tieto dane museli zaplatiť sú dávno preč. Momentálne sa nachádzame vo svete, kedy si projekty založené na kryptomenách vyberajú, kde budú dane platiť. Daňový výber z ICO projektov v prostredí, kde sú nepriaznivé daňové podmienky bude zanedbateľný. Tieto projekty radi zaplatia dane tam, kde sa s nimi regulátor otvorene baví a pomôže im tieto projekty zrealizovať a zároveň svoje produkty musí vytvárať tam, kde má daňový domicil, takže tam tento prinesený kapitál minie.

Tunel?

V prostredí okolo kryptomien sa šušká, že už je na tento blockchain projekt dávno vybraný aj dodávateľ riešenia. Aby sme nikomu neuškodili, rozhodli sme sa túto informáciu publikovať do blockchainu zašifrovanú a opečiatkovanú časovou pečiatkou. Tušíme, kto danú súťaž vyhrá. Aby sme nešírili klebety, tento postup umožní zverejniť túto informáciu zašifrovanú s jasným dôkazom, že bola známa dávno pred vypísaním výberového konania. Ak sa informácia potvrdí, budete tento fakt môcť overiť podľa nami publikovaného postupu, nezávisle od nás. V prípade, že sa mýlime, nebudeme sa podieľať na šírení nesprávnej informácie a nezverejníme dešifrovací kľúč. Túto správu sme publikovali na sieti memo.cash tu.

Zároveň si myslíme, že vieme, kto vyhrá súťaž na štúdiu o blockchaine. Podmienky sú napísané tak, že je veľmi pravdepodobné, že ich splní práve jeden uchádzač, ktorého meno koluje v komunite už dlhšie. Informácia o tom, kto je týmto uchádzačom sa zašifrovaná nachádza tu.

V prípade, že máme pravdu, zverejníme kľúče k týmto správam a môžete si overiť, kedy bola táto informácia dostupná. Veríme, že takto prispejeme k tomu, aby sa nevypisovali zbytočné súťaže na produkty a služby, ktoré nepotrebujeme, za peniaze ľudí, ktorí by si možno kúpili iné produkty alebo služby ako zbytočná štúdia o použití blockchainu vo verejnej správe alebo nedomyslený, horúcou ihlou šitý projekt blockchainovej asignácie daní tam, kde je použitie blockchainu úplne zbytočné. Zároveň veríme, že finančná správa sa začne venovať tomu, čo je naozaj dôležité pre zvýšenie kvality života na Slovensku, napríklad deregulácií použitia kryptomien, znižovaniu transakčných nákladov, prilákanie zahraničného krypto kapitálu.

Záver

Paralelná Polis nemá ambíciu konzultovať projekty verejnej správy. Naopak bude verejne a otvorene reflektovať dianie vo väčšinovej spoločnosti a prispievať k verejnej diskusii, ku ktorej bude mať prístup ktokoľvek – novinári, ale aj akýkoľvek človek, ktorý sa o tieto témy zaujíma. Veríme, že verejná a transparentná diskusia prispeje k tomu, že sa nebudú realizovať zbytočné drahé projekty a práve naopak bude na základe našich konštruktívnych rád dochádzať k zvyšovaniu osobnej slobody, bohatstva obyvateľov a zmenšovaniu štátu, aby ľudia mali dostatok slobody fungovať tak, ako uznajú sami za vhodné.

 


1 Comment

Neregulujte kryptomeny! – Juraj Bednar · 31. januára 2019 at 22:26

[…] Kritika blockchainu Finančnej správy […]

Comments are closed.