Prečo som sa rozhodol venovať čas krypto-svetu

Mišo Duchoň napísal blog o tom prečo si ešte nekúpil žiadne krypto a poprosil ma v komentári na svojom Facebooku o reakciu. Moja reakcia o tom, prečo si ja myslím že posledných pár rokov je a už iba chvíľu bude pre mňa dobrý čas na to, aby som sa venoval kryptomenám.

Skôr než začneme, odporúčam do pozornosti podcast, ktorý sme spolu natočili.

Poďme na to. Mišove dôvody sú: Nemá FOMO (Fear of Missing Out), nie je investor (túto jeho časť obzvlášt odporúčam prečítať, investovať do toho, čomu rozumieme je veľmi dôležité). Ďalej je to investovanie sám do seba (to je veľmi dôležité a odporúčam to viac ako akúkoľvek inú investíciu). A na záver – momentálne kryptomeny nepotrebuje.

Dôvody sú to všetky rozumné a súhlasím s nimi. Prečo je to u mňa inak:

V prvom rade, kryptomenám rozumiem asi lepšie ako väčšina populácie. Aj napriek tomu neviem predpovedať vývoj kurzu, pády ani bubliny a myslím si, že ktokoľvek, kto tvrdí, že to dokáže je prívržencom nejakého zvláštneho voodoo kultu alebo niečo podobné. Jednoducho – znalosti o budúcnosti, obzvlášť v tak novej problematike sú dosť obmedzené. To ale neznamená, že sa nedá investovať rozumne aj v prostredí neistoty.

Môj hlavný dôvod je ale úplne iný a nesúvisí až tak s investovaním peňazí. V prvom rade je krypto krásna technológia a chcem sa s ňou hrať a rozumieť jej, lebo som tak nastavený. Minimálne v informatike je to podľa mňa dosť revolúcia.

Druhý môj dôvod je, že mi záleží na tom aké peniaze používam, nepáči sa mi že cez tvorbu eur financujem niečo, s čím nesúhlasím a som rád, že mám možnosť z toho vystúpiť (vrámci hesla Paralelnej Polis “vejdi ven”). Nejde mi o to, či to rastie alebo klesá, to ma nezaujíma, teším sa z toho, že je tu možnosť fungovať v paralelnej ekonomike, ktorá nemá niektoré problémy, ktoré v spoločnosti vnímam. Mnohé kryptomeny sú fajn dobrovoľné peniaze, ktoré používame my, čo sme sa tak rozhodli a nemusíme tým financovať bailouty, vojny a podobne.

Čiže pre mňa je to filozofická vec, ktorá podporuje moju integritu a hlavne – štátne peniaze som používal celý život, takže je na čase fungovať na niečom inom.

Samozrejme, nie je to jediná možnosť vystúpiť z existujúceho finančného systému, aj keď je asi najpraktickejšia.

Ja inak kurz až tak nesledujem, to, či kryptomeny porastú alebo padnú neviem a nevie to nikto. Čiže je to viac o tom ako som nastavený, čo chcem podporovať, čo chcem robiť a tak. Ak sa chcete zbaviť závislosti na pozeraní grafov, skúste sa pozrieť na moju prednášku Bitcoin ako úložisko hodnoty.

FOMO faktor tam u mňa určite je, ale tiež nesúvisí s kurzom. Viem, že keby som v 90-tych rokoch podnikal s niečím iným ako s Internetom, bol by som z toho smutný, mohol som predávať aj granule pre psov, ale vznikal Internet, ktorý som vnímal ako filozofickú aj praktickú revolúciu. Vtedy nikto nevedel, čo sa bude diať, ktoré produkty a služby vyhrajú drsnú súťaž krásy. A nevadilo mi ani že praskla bublina (zároveň som ale neinvestoval do žiadnych startupov), pretože aj po prasknutí bubliny tu Internet je stále a je úplne niekde inde ako v roku 2000.

Krypto vnímam podobne – teraz nám tu pred očami vzniká paralelný svet, ktorý má zaujímavé dobré vlastnosti a verím, že to čo z neho vznikne bude zaujímavé, vyrieši to mnohé z problémov, ktoré v tejto spoločnosti máme a posunie to ľudstvo ďalej. A moje FOMO je len v tom, že chcem byť pri tom – nie ani tak ako investor, lebo podobne ako pri Internete to môže byť bublina, ktorá praskne, ale pri tvorbe toho nového sveta. Aj za cenu, že počítam s tým, že moje konkrétne projekty zlyhajú, mám pocit že krypto svet sa posúva dopredu aj vďaka chybám a myslím, že keď máme možnosť zmeniť svet, tak je dobré tomu pomôcť a byť pri tom.

Ale to samozrejme závisí od toho, čo koho baví, čomu sa chce venovať a akú má víziu – seba aj sveta. Takže ja určite na kúpu žiadneho krypta nebudem Miša ani nikoho iného ukecávať.

A s časovou investíciou to je podobné – mňa to veľmi zaujíma a chcem byť pri tom a preto tomu venujem čas (napríklad pri tvorbe Paralelnej Polis). Každý ale čas venuje niečomu inému, ideálne tomu, čo mu dáva zmysel.