Blokovanie kryptomien ako platobného prostriedku, teroristi, povinné osoby

Paralelná Polis je významným projektom v slovenskej spoločnosti. Kriticky pristupuje k úlohe štátu v spoločnosti, ktorý prerastá do všetkých ľudských činností a ich kontrole.
Misiou Paralelnej Polis je propagovanie, poskytovanie a vytváranie technológií a vzdelania, ktoré ľudia potrebujú pre zapojenie sa do nezávislej spoločnosti a ochranu individuálnej slobody. Pod ochranou individuálnej slobody myslíme v neposlednom rade právo na majetok a jeho nerušený výkon, ktoré je aj z hľadiska súčasného právneho systému považované za základné ľudské právo.

Zastávame názor, že majetkové práva a ich jasná interpretácia a dodržiavanie je integrálnou súčasťou rozvoja spoločnosti a jej mierumilovného súžitia. Bez majetkových práv by sme sa ocitli v necivilizovanej spoločnosti, kde o nich a ich výkone rozhoduje vládnúca politická strana so všetkými ekonomickými dôsledkami s tým spojenými.

Spôsob, akým Paralelná Polis dosahuje tieto ciele je podpora technológií a vzdelania, ktoré umožňuje zariadenie vzťahov mimo štandardné štruktúry používané v štáte, využívaním technológií, ktoré sú decentralizované a mimo kontroly kohokoľvek. Aj napriek tomu reflektujeme dianie vo väčšinovej spoločnosti, najmä z pohľadu interakcie týchto nových technológií s existujúcimi službami a technológiami hlavného prúdu. Táto reflexia sa opiera o spôsoby a jazyky, ktorými sa väčšinová spoločnosť riadi. V posledných dňoch sme priniesli informácie o tom prečo banky na základe pokynu Národnej Banky Slovenska rušia kryptomenovým firmám účty a túto tému sme rozobrali v článku o tom, prečo nádejné slovenské firmy budú zvyšovať blahobyt niekde inde a nám ostane byť montážnou linkou západu.

Poďme sa pozrieť na platobný styk a cenzúru transakcií.

Základné práva by Slovenská republika mala zaručovať nediskriminačne v súlade s čl. 12 odst. 2 jej Ústavy a povinnosti stanovovať len na základe zákona.

Povinnosťou, ktorou zaťažil štát veľký rozsah ľudí je aj povinnosť hlásiť podozrivé transakcie, za ktoré sa považujú všetky nové technológie, ktoré podporujú anonymitu pod rúškom ochrany pred terorizmom.

“Povinná osoba je povinná venovať osobitnú pozornosť každému riziku legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z druhu obchodu, konkrétneho obchodu alebo nových technologických postupov pri vykonávaní obchodov, ktoré môžu podporovať anonymitu, a je povinná prijať náležité opatrenia, ak je to potrebné na zabránenie ich použitia na účely legalizácie a financovania terorizmu.”

(Zdroj)

Úlohou a cieľom Paralelnej Polis bolo a vždy bude posilňovanie osobnej slobody a tým je aj právo na súkromie, ktoré je možné dosiahnuť použitím kryptografie. Preto upozorňujeme, že vyjadrenie ministerstva vnútra zasahuje do práva na majetok a aj práva na súkromie bezúčelne a to hneď z niekoľkých dôvodov:

1. Právna povinnosť nahlasovať transakcie explicitne diskriminuje ľudí používajúcich technológie, ktoré sú nové a tým dokonca zabraňuje aj technologickému pokroku. Prečo chce štát zabrzdiť pokrok, keď sa ho následne pokúša dotovať cez rôzne granty je otázne a tento selektívny prístup značí len to, že chce mať nad použitím nových technológií absolútnu a výlučnú kontrolu. To ale ide v rozpore s praxou, kde súkromný sektor a slobodný, kreatívny ľudský duch je motorom pokroku.
2. Anonymita, inak povedané právo na súkromie je základné ľudské právo, jednotlivé transakcie v kryptomenách sú len a len presun informácie (doručovanej a dopravovanej správy), ktoré sú kryptograficky chránené.
3. Štát chce účelovo toto právo na súkromie prelomiť a to aj tým, že sťaží až znemožní výmenu kryptomien za iné prostriedky.
4. Štát tradične ignoruje fakt, že hotovosť je ďaleko anonymnejšia, než najznámejšia kryptomena Bitcoin, ktorej transakcie sú plne verejné.
5. Je úplne absurdné, aby hláseniu podozrivých transakcií a podpore špehovania vlastných klientov štát vymedzil celý zákon pod rúškom ochrany pred terorizmom, pričom zákon o slobodnom prístupe k informáciám obsahuje viac ustanovení o tom, aké zmluvy nemá štát zverejňovať, než aké zverejňovať má. Finančné toky štátu ani v tomto tisícročí vôbec nie sú viditeľné na transparentnom účte. “Vodu káže, víno pije.” Štát by sa mohol inšpirovať mierou transparencie u kryptomien, zatiaľ len hľadá inšpiráciu v krajinách, ako je napríklad Čína a Rusko.

Každá spoločnosť prechádza evolúciou. Monarchistické štáty boli nahradené efektívnejším usporiadaním spoločnosti a to demokraciou. Panovník samozrejme robil všetky kroky k tomu, aby si status quo udržal čo najdlhšie a to napríklad aj tým, že zatýkal ľudí, ktorí šírili demokratické myšlienky. Alois Rašín, ktorý napísal brožuru České státní právo bol za to dva roky v žalári a bol zbavený akademických titulov.

Otázka terorizmu

Nechceme zľahčovať závažnosť teroristických útokov a ich obetí. Je však na mieste si položiť otázku, že či podľa popisu rizík stojí za to štátu nútiť ľudí k prechodu na tradičné meny a zastavenie pokroku na jednej strane a neefektívne bojovať proti terorizmu na strane druhej. Ak by aj ustanovenia tohto zákona boli účinné, teroristi boli schopní financovať svoje útoky aj predtým ako existovali kryptomeny, pomerne efektívne. Je cieľom skutočne boj proti terorizmu? Je tento cieľ týmto zákonom dosahovaný efektívne alebo len bráni legitímnemu použitiu nových technológií?

“Bezpečnostné prostredie v SR je v súčasnosti relatívne pokojné, bez bezprostredných rizík súvisiacich s terorizmom. … V uplynulom roku sa slovenskí občania prvýkrát stali obeťami teroristických útokov v Afganistane a Pakistane. … Napriek prítomnosti týchto osôb (migrantov) na území SR doteraz nebol migrantmi vykonaný žiadny nábožensky motivovaný teroristický útok, ani neboli zaznamenané informácie nasvedčujúce príprave tohto typu teroristického útoku na území SR.”
(Zdroj: https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/nptj/NAP%20terorizmus%202015-2018.pdf)

Teroristické útoky sú často motivované náboženskými a nacionalistickými motívmi. Nacionalistické motívy často sami predstavitelia štátu vo svojich politických kampaniach a v školských osnovách podporujú nevynímajúc “obranné” misie v zahraničí. Pokiaľ chcú niekoho obviňovať z terorizmu, tak v prvom rade musia hľadať vinníka v zrkadle a neukazovať prstom na komunitu, ktorá vyrástla okolo kryptomien a dala za vznik novému finančnému sektoru.

Bitcoinové transakcie nie sú anonymné ani skryté, sú práve transparentné a preskúmateľné.

Radi by sme Vás nechali premýšlať nad týmito otázkami:

• Prečo vás má štát potrebu chrániť tým, že Vaše transakcie deanonymizuje?
• Prečo vás má štát potrebu chrániť tým, že svoju vlastnú činnosť anonymizuje?
• Prečo vám berie právo na súkromie a hrozí terorizmom, keď podľa jeho vlastnej správy riziko terorizmu je v
• Slovenskej republike bezprostredne nízke?
• Je vás štát vôbec schopný efektívne chrániť pred terorizmom?

Autor: Mgr. Pavol Trávnik