Ako brzdíme inovácie reguláciami: Bude slovensko naďalej iba montážnou linkou západu?

Vznikne na slovensku Silicon Valley? Pri aktuálnych reguláciách a vyhláseniach MVSR či príkazu Národnej Banky Slovenska na rušenie účtov kryptomenovým firmám rozhodne nie. A to aj napriek dotáciám z SBA a Fondu Inovácií a Technológií.

Prečo startupy odchádzajú mimo Slovenska ? Na to nie je ťažká odpoveď.

Slovensko je krajinou, kde vyrastá slušné množstvo krypomenových projektov. Niektoré z nich majú síce pôvod na Slovensku, avšak daňovou rezidenciou spadajú do inej krajiny mimo Slovenska. Je veľmi dôležité, aby si slovenský regulátor a finančné inštitúcie uvedomili, kto je ich budúcim sponzorom výplat. Nie sú to ani banky, ani automobilové fabriky, títo všetci si vedia svoje zisky ochrániť inými spôsobmi, či už daňovou rezidenciou na Cypre, v Luxembursku, na Malte, atď, presunom duševného vlastníctva do daňových rajov alebo vylobovanými obrovskými daňovými úľavami. Treba poukázať na príkladoch zo súčasnosti, kto ovláda trh technológií. Všetky významné firmy pochádzajú z USA. Konkrétne hovoríme o spoločnostiach ako VISA, MC, AE, Facebook, Google, Apple, Microsoft, IBM, HP a zázračne aj jedna z najväčších firiem poskytujúcich platby v kryptomenách BitPay.

Prečo takéto firmy vyrastajú takmer výhradne v zahraničí a to aj napriek tomu, že máme kvalitných ľudí a aj potrebný kapitál? Trh v USA je veľkosťou neporovnateľný s tým našim a to sa týka aj možností investovania. Preto, ak nechceme nechať odísť všetky technologické firmy mimo Slovensko, treba pre ne vytvoriť podmienky na podnikanie, ktoré určite nevyzerajú ako vyhlásenia MVSR a rôzne ďaľšie rýchlo uvarené regulácie z dielne FS a MFSR. Konzekvencie regulácií môžu vyzerať aj tak, že podnikateľskému subjektu úplne znemožnia podnikať na Slovensku. Ak niekto plošne prehlási, že kryptomenové transakcie sú rizikové a treba im venovať zvýšenú pozornosť, stane sa to, že firmy, ktoré majú zo zákona povinnosť takéto transakcie nahlasovať radšej firme vypovedia účet ako by mali každú transakciu prešetrovať a nahlasovať. Banková činnosť je licencovaná a plne regulovaná a v tomto prípade osoba povinná zo zákona, pod hrozbou vysokých pokút, až odňatia licencie, pristúpiť ku skóringu rizikovosti takéhoto podnikateľa/klienta. Samozrejme, má na to jednoduchý a pre ňu nenáročný spôsob – vypovedanie zmluvy o poskytovaní bankového účtu. Niekedy im k tomu dokonca pomôže regulátor, ktorý im to priamo prikáže.

Je to teda očakávaný krok zo strany bánk a bohužiaľ začal sa diať ako na slovenskom tak aj českom bankovom trhu. Následne sa takýto podnikateľský subjekt ocitne bez bankových účtov a tým pádom nemôže jednoducho podnikať.

Otvorenie nového účtu pre takúto firmu, nie je umožnené ostatnými bankami a tým pádom podnikateľský subjekt buď končí a ide do krachu – alebo čo je pravdepodobnejšie je odchod firmy do inej krajiny, kde nájde dostatočnú podporu od regulátora. Je absolútne smiešne hovoriť o Bitcoinových transakciách ako vysoko rizikových (Bitcoinové transakcie sú plne transparentné pre každého, dokonca aj pre regulátora!), tak isto je absolútnym nezmyslom zákon o hotovostných limitoch. Reagoval na to už dávnejšie slovenský think-tank INESS v článku “Komu vadí 500-eurovka”

Problémom je fakt, že aj vďaka reguláciám takmer každý podnikateľ musí využívať bankové služby. Ak má firma obmedzenú prácu s hotovosťou (hotovostné limity), potrebuje bankový účet na podnikanie zo zákona (nie z potreby využívať bankové služby), je takéto rozhodnutie (ku ktorému boli banky dotlačené práve reguláciami) v skutočnosti neférovým obmedzením slobody podnikania, ktoré neporušuje žiadne platné zákony o podnikaní.

Banky pritom väčšine klientov ani nepovedia s čím majú problém a čo konkrétne by umožnilo firmám podnikať aj naďalej – napríklad identifikácia zákazníkov (aj keď napríklad v predajni potravín pri platbe v hotovosti identifikácia zákazníkov nie je potrebná). Ak je pravda informácia, ktorú sme zverejnili, že banky účty rušia na základe príkazu Národnej Banky Slovenska, je to dokonca rozhodnutie na základe netransparentného rozhodnutia regulátora, ktoré neprešlo žiadnou verejnou diskusiou ani kontrolou.

Podľa našich informácií právni zástupcovia viacerých krypto firiem na Slovensku aktuálne formulujú podnet na prešetrenie na PMÚ (Proti Monopolný Úrad). Tak je otázna aj činnosť SBA (Slovenská Banková Asociácia) v ktorej práve aj v minulosti takéto typy kartelových dohôd realizovali, za čo dostali aj pokutu.

Podobná iniciatíva už začala aj v Českej republike, kde je jednoznačne vyššia koncentrácia krypto firiem a tak škody regulátora dosahujú vačšie rozmery.

Konštruktívne rady

Ako zlepšiť podnikanie a podporiť inovácie? Firmy nepotrebujú dotácie, v kryptomenách je kapitálu dosť. Odporúčame namiesto toho nasledovné veci:

• Jasné definovanie pravidiel – aké transakcie sa môžu a nemôžu posielať cez bankový systém? Čo je presne potrebné dokladovať pri platbe?
• Nebrániť kryptofirmám podnikať cez žiadne regulácie a nariadenia, považovať ich za firmy ako každé iné, ktoré prinášajú hodnotu spoločnosti.
• Ak je používanie bankového účtu povinné, malo by byť pre banky povinné otvoriť účet pre každého riadne zaregistrovateľného podnikateľa na transakčný styk. Lepšie riešenie by však bolo zrušiť povinnosť pre podnikateľov mať bankový účet a umožniť iné spôsoby platenia daní, napríklad práve pomocou kryptomien, ako to urobilo švajčiarske mesto Chiasso. Taktiež by bolo dobré zrušiť limity na prácu s hotovosťou, nakoľko podnikateľ bez bankového účtu je obmedzený veľkosťou hotovostnej transakcie.
• Podnikateľské nápady vítať a rozmýšľať nad tým ako crypto startupom zjednodušiť život, nie ako ich odohnať do zahraničia, kde im život zjednodušujú už teraz. Prečo slovenské projekty majú firmy v Lichtenštajnsku, Švajčiarsku, Singapure a podobne? Pretože si dohodnú stretnutie s regulátorom a ten im pomôže tieto projekty uskutočniť – povie im aké pravidlá majú splniť a ako. Slovenské úrady sa odvolávajú na neexistujúce vyhlásenia iných úradov (“Použite kurz národnej banky” ktorý neexistuje) a vytvárajú nariadenia, ktoré podnikanie sťažujú.
• Prestať sa brániť krypto projektom, čo najviac zjednodušiť ľudí míňať kapitál na Slovensku, používať kryptomeny. Jedná sa o bohatstvo, ktoré je zamknuté v peňaženkách ľudí. Tí sa rozhodnú, kde ho odomknú. Ak je to na Slovensku ťažké, dajú sa tieto peniaze veľmi jednoducho minúť inde. Toto si uvedomili napríklad práve spomínané krajiny, ale napríklad aj Japonsko, ktoré priamo považuje Bitcoin za legitímne platidlo.

Záver

Banky reagujú na legislatívne prostredie pre nich najprirodzenejším spôsobom, ale zároveň majú zo zákona špeciálne výhody, vďaka ktorým ich služby musia povinne využívať všetci podnikatelia. V takom prípade je otázne, či by mali mať možnosť diskriminovať niektoré typy podnikania, obzvlášť ak takéto firmy v niečom konkurujú samotným bankám.

Vzhľadom na to, že banky v slovenskej a českej republike postupujú naraz a podobne, vzniklo podozrenie z kartelovej dohody bánk proti crypto startupom. Je však možné, že dôvodom je regulátor, ktorý si daný postup vynútil, ale toto vynútenie je podľa zdrojov utajované a teda nepodlieha verejnej kontrole.

Tieto spiatočnícke krajiny sa tak postupne lúčia s inovatívnymi fintech startupmi, ktoré pravdepodobne buď skrachujú alebo sa presunú do inej jurisdikcie. Slovensko tak bude naďalej iba montážnou linkou pre západné firmy, bez štipky inovácie a posunu vpred. Nakoľko takéto správanie vyplýva z interakcie legislatívy a obchodných rozhodnutí, nie je ľahké ukázať na konkrétneho vinníka, pretože vina vyplýva z interakcie zlých zákonov (väčšinou vychádzajúcich z Ministerstva financií, Ministerstva vnútra), finančnej správy, bankového regulátora a bánk. Kde je veľa prstov, ktoré môžu ukazovať na niekoho iného, pravdepodobne sa nenájde nikto konkrétny, kto by sa rozhodol prevziať zodpovednosť a daný problém vyriešiť. Slovenskí inovátori tak budú zvyšovať prosperitu napríklad v Luxembursku, Lichtenštajnsku, Švajčiarsku a v USA. A u nás im zmontujeme nové autá, ktoré si za tento príspevok k zvýšenej prosperite na západe kúpia – ak ich nevyrobia v nejakej lacnejšej krajine.