Site icon Paralelná Polis

Živá architektúra a integrovaná príroda

Keď v týchto horúcich dňoch chodím po Bratislave a nemôžem nájsť tieň, tak vo mne rastie prianie ísť sa na chvíľu ukryť pred slnkom do tieňa lesa. Túžim dýchať svieži jemne vlhký lesný vzduch, byť obklopený machmi, papraďkami a inými rastlinami. Pozorovať, ako sa láme svetlo cez koruny stromov a kontrast, ktorý vytvára svetlo na zemi a pridáva tak dodatočnú hĺbku celému priestoru, ktorá vťahuje do prítomnosti. Užívať si skľudnenie a chladné jemné pocity, ktoré takýmto spôsobom vznikajú, ako v mysli, tak aj na tele.

V takých chvíľach sa mi pri pohľade na betónové mestské plochy vybaví predstava púšte a začnem snívať o tom, aké by to bolo, ak by sa nám podarilo integrovať prírodu a tento zážitok priamo do veľkomesta.

Je pravda, že by som mohol ísť žiť na dedinu, ale mesto je výnimočné vo svojej dynamike. Miešajú sa v ňom myšlienky, okolo všetkých možných špecifických aspektov života sa tvoria komunity a ponúka množstvo príležitostí.

Potenciál spojenia týchto dvoch aspektov: očisťujúcej a ozdravujúcej sily prírody na ľudské prežívanie (biofiliabiofilický dizajn) a dynamiky veľkomesta, si v minulosti všimlo viacero architektov, mysliteľov a dizajnérov. V rámci tohto článku by som rád predstavil niektoré ich estetické a etické vízie, ale aj praktické koncepty zahŕňajúce živú architektúru a integrovanú prírodu.

V článku si predstavíme tieto koncepty:

Hundredwasserove Zelené strechy

Môj prvý blízky kontakt s touto oblasťou bol, keď som mal 16 alebo 17 rokov. Bol som vtedy 2 týždne vo Viedni na študijnom pobyte. Viedeň je fakt krásne mesto: naozaj veľa zelene, peknej architektúry, plus permanentný kultúrny život. V rámci objavovania Viedne som narazil na Hundredwasserovo múzeum — Hundredwasserhaus. Friedrich Hundredwasser vytvoril veľmi špecifický druh architektúry, ktorý kombinoval prvky gýču, secesie, biomorfné nerovné zvlnené plochy a zelené strechy. Rovnú čiaru považoval za ”matku všetkého zla, zdroj uniformity a ošklivosti“ (zdroj: Wikipédia)

Bola to láska na prvý pohľad. Pripomenulo mi to všetky Tolkienove fantasy vízie o elfích lesných mestách vo Valinore, hobbitov a všetky super veci, na ktorých sme vyrastali 😊.

Večer som pozdieľal svoje nadšenie s domácou, u ktorej som býval. Tá ho neznášala, lebo vraj to bol kurevník a prasa a všetci boli z neho hotoví keď bol v kurze 😂.

Verím tomu, že to bol veľmi excentrický človek, ktorý mal svoj názor. Zanechal po sebe zaujímavú estetickú víziu.

Hundredwasserhause (zdroj obrázka: adolfsson.photo)
Hundredwasserhause (zdroj obrázka: lonelyplanet.com)
Rezort Bad Blumau, Rakúsko (zdroj obrázka: findingtimetowrite.wordpress.com)
Waldspirale, Nemecko (zdroj obrázka: goodnet.org)

Vertikálne záhrady Patricka Blancka

Neskôr som v rámci objavovania myšlienky integrácie prírody do mesta objavil aj Patricka Blancka. Je to top umelec v oblasti vertikálnych záhrad. Aplikuje ich, ako integrálny prvok fasád budov a nikdy nejde len o nejakú obyčajnú stenu obrastenú brečtanom, ale každá z jeho stien je samostatné umelecké dielo. Jednotlivé štrukturálne prvky záhrady vytvára využitím zhlukov rôznych druhov rastlín. Patrick Blacnk nieje len dizajnérom, ale aj botanikom. Rastliny preto poctivo vyberá a študuje, aby dosiahol čo najlepší efekt z hľadiska estetiky, rovnako z hľadiska údržby a keďže ide o živé systémy, tak aj z hľadiska ich vývoja v čase.

Jednu malú vertikálnu záhradu od Patricka Blancka nájdeme aj v Bratislave v J&T Bank Café v rámci River Parku.

V rámci svojej práce vyvinul syntetickú plsť, ktorú korene rastlín dokážu prerásť. Cez tkaninu sa k nim dostáva voda pumpovaná cez nosnú konštrukciu. Táto technológia mu umožňuje vytvárať rôzne konfigurácie vertikálnych záhrad (zdroj: https://www.hoerrschaudt.com/vertical-greening-in-cities-patrick-blanc-lectures-in-chicago/)

Ak by ste si chceli spraviť svoju vertikálnu záhradu, napísal aj knihu. Zatiaľ som ju nemal možnosť čítať, ale odporúčania sú pozitívne.

J&T Café, Bratislava (zdroj obrázka: aedproject.cz)
L’oasis d’Aboukir, Paríž (zdroj: Nick McCullough)
Quai Branly Museum, Paríž (zdroj obrázka: hoerrschaudt.com)
Vertikálna záhrada, Madrid (zdroj obrázka: Françoise BEDU)

Woha, štúdio tvoriace modernú zelenú architektúru a mikro mestá

Singapur je mesto, ktoré si predsavzalo, že bude jedným z najzelenších miest na zemi, nielen čo sa týka technológií, dizajnu mesta, ale aj fyzickej zelene. Túto ambíciu majú ukotvenú aj legislatívne. Od roku 2008 musia všetky nové budovy obsahovať zelené prvky v rámci konštrukcie — zelené strechy, kaskádové vertikálne záhrady a vertikálne záhrady. (zdroj: national geographic). Je to luxus, ktorý si môžu vzhľadom na mieru voľného trhu (a bohatstvo, ktoré generujú) dovoliť. Predpokladám, že nevýhoda, ktorú to prináša, je rast cien nehnuteľností, čo sa dotýka hlavne chudobnejších.

V tomto prostredí pôsobí architektonické štúdio Woha založené Wong Mun Summom a Richardom Hassellom. Ich špecializáciou sú dizajny, ktoré integrujú prírodu do megamiest s vysokou hustotou urbanizácie a výškovými budovami.

V rámci ich dizajnového procesu využívajú filozofiu “Makro-architektúra, Mikro-urbanizmus”, v ktorej navrhujú budovu ako integrované malé mesto obsahujúce viaceré prvky sociálnej a praktickej vybavenosti — byty pre starších ľudí, zdravotné zariadenia, obchody, kaviarne, reštaurácie a komunitné priestory zasadené do zelene. (zdroj: woha.net)

Ich projekt Kampung Admirality získal cenu budovy roka 2018 na World architecture festival. Ak by ste sa chceli pozrieť na parametre projektu bližšie, tu je krátky článok.

hotel Park Royal, Singapur (zdroj obrázka: archdaily.com)
Oasia hotel, Singapur (zdroj obrázka: moresports.network)
Oasia hotel, Singapur (zdroj obrázka: archello.com)
Kampung Admirality (zdroj obrázka: architectmagazine.com)

Koncept: Živá architektúra a arbortktúra

Tento koncept som objavil vďaka dizertačnej práci architektky a umelkyne Bonnie Gale. Ak ste čítali Tolkiena a páčila sa vám predstava elfov žijúcich v budovách, ktoré sú vytvorené zo veľmi starostlivo tvarovaných stromov, tak toto je niečo čo vás zaujme.

Arbortektúra (arbotecture) je tvarovanie stromov prostredníctvom ohýbania, tvarovania a zrastania do rôznych umeleckých alebo úžitkových foriem.

Najstaršími stále funkčnými príkladmi sú stromové mosty v severovýchodnej Indii (Meghalaya). S touto technikou sa hrá množstvo umelcov, dizajnérov záhrad a nadšencov (napr. Pooktre tree shapers). Množstvo druhov stromov dokáže postupne zrásť dokopy, ak sa dotýkajú nejakou časťou. Postupom času sa z dvoch rastlín stane jedna, nakoľko sa prepoja aj vnútornou štruktúrou a prenosom živín.

Veľmi dobrou rastlinou v našich podmienkach je vŕba. Keď som tento koncept objavil, tak som to hneď mal chuť vyskúšať. Akurát bolo obdobie šibačky, vybehol som nazbierať prútie a postavil som svojmu psovi búdu. Keď vŕba vyrašila nové prúty, zapletal som ich späť do konštrukcie. Pes tam veľa času netrávil, skôr to bolo moje zbožné prianie, ale aspoň som si urobil radosť :D. Na väčšie konštrukcie treba nájsť staršie vŕby s naozaj dlhými, niekoľko metrovými, prútmi.

Kampung Admirality (zdroj obrázka: architectmagazine.com)
Pooktre Tree Shapers (zdroj obrázka: Ruth Pettenger)
arbotektúra (zdroj obrázka: mnn.com)

Vizionár a praktik Arthur Wiechula.

V tomto smere treba určite spomenúť Arthura Wiechulu, ktorý žil v rokoch 1867 až 1941. Napísal knihu Wachsende Häuser aus lebenden Bäumen entstehend (Developing Houses from Living Trees), kde popísal rôzne techniky tvarovania stromov a ich použitie v architektúre a ovplyvnil tak množstvo nasledovníkov.

Technika zrastania (zdroj obrázka: matabogotanica.blogspot.com)
Technika ohýbania
zdroj obrázka: 
matabogotanica.blogspot.com
(zdroj obrázka: richardkarty.org)
zdroj obrázka: 
matabogotanica.blogspot.com
(zdroj obrázka: http://elab-kh-berlin.de)
zdroj obrázka: 
matabogotanica.blogspot.com
(zdroj obrázka: http://treeshapers.net)

Nemecko krajina arbortektúry

Práca Arthura Wiechulu padla na úrodnú pôdu a v nemecky hovoriacich krajinách je najviac architektov a štruktúr vytvorených týmito technikami.

Peknými príkladmi sú živé pavilóny, ako Auerworld Palace — najväčšia vŕbová štruktúra na svete (neďaleko Lipska), Pappenheim , konštrukcia v Burhu (Spreewald), alebo konštrukcia v Gesäuse v Rakúsku.

Auerworld Palace (zdroj obrázka: unlimitedvacay.com)
Auerworld Palace (zdroj obrázka: Vipère)
Pappenheim (zdroj obrázka: http://richardkarty.org)
Pappenheim (zdroj obrázka: http://richardkarty.org)
konštrukcia v Burhu (Spreewald) (zdroj obrázka: http://richardkarty.org)
Gesäuse v Rakúsku (zdroj obrázka: http://richardkarty.org)

Baubotanik. Aplikácia živých budov do mestského prostredia

Baubotanik je nemecké architektonické štúdio, ktoré to so živými stavbami myslí naozaj vážne. Snažia sa experimentovaním vyvinúť techniky na zapojenie tohto princípu priamo do mestských budov. Realizovali viacero projektov, ale najzaujímavejší je projekt Plane Tree Cube v Nagolde neďaleko Stuttgartu. V rámci neho postavili kovovú niekoľko-poschodovú konštrukciu, ktorá sa postupom času odstráni. V rámci nej je integrovaný zavlažovací systém, ktorý vyživuje špeciálne tvarované stromčeky v kochlíkoch. Postupom času by mali stromčeky zrásť a kochlíky sa môžu odstrániť, nakoľko celá živá konštrukcia bude vyživovaná priamo zo zeme. Po 18 rokov by mala byť živá konštrukcia dostatočne silná na to, aby sa kovová konštrukcia odstránila a v rámci živej konštrukcie tak bude možné postaviť budovu.

Ako hovoria samotní autori, v takomto prípade dostáva architektúra úplne nový rozmer. Architekt svoju prácu nekončí návrhom budovy alebo jej postavením, ale je to celoživotné dielo a musí pri návrhu počítať s tým, že ide o dynamický systém, ktorý sa bude vyvíjať v horizonte desiatok rokov.

Ak by ste chceli vedieť viac, tak si pozrite tento krátky dokument:

Plane Tree Cube v Nagolde neďaleko Stuttgartu (zdroj obrázka: http://futurearchitectureplatform.org)
Vizualizácia neskoršieho plánu stavby (zdroj obrázka: http://futurearchitectureplatform.org)

Fab tree hab

Strašne sa mi páčia projekty ľudí z MIT (Massachusetts Institute of Technology), keď sa už do niečoho pustia, tak to v sebe spája 3–4 technické oblasti, ako napríklad oblečenie regulujúce teplotu pomocou rastu baktérií, rastlinných kyborgov a pod… Niečo podobné spravil aj Mitchell Joachim, ktorý tiež študoval na MIT a venuje sa architektúre a dizajnu.

Jeho experimentálny koncept Fab Tree Hub predstavuje myšlienku domu, ktorý je vytvorený pomocou špeciálneho znovupoužiteľného lešenia vytvoreného pomocou CNC, ktoré v ranných štádiách pomáha tvarovať stromy tak, aby vytvorili celkovú štruktúru domu. Konštrukcia vytvorená stromami by mala byť následne zvnútra vyplnená slamou a hlinou tvoriacou omietku. Vonkajšiu stenu by mala pokrývať ochranná vrstva viniča a vertikálne záhrady na báze vriec s pôdou

Do návrhu aplikoval rôzne ďalšie fičúry — ekologické riešenie zavlažovania a zberu vody, filtráciu vody pomocou baktérií, rýb a rastlínpasívne chladenie a zateplenie, kompostovanie výkalov a ich znovuvyužitie v rámci systému a pestovanie jedla na vertikálnej záhrade.

Znie to super. Háčik je v tom, že raz za niekoľko rokov treba akceptovať pravidelnú obnovu vnútorných stien a výmenu ohybných bioplastových okien, ako bude dom rásť. Všetko je však navrhnuté tak, aby z toho nevznikol stavebný odpad. Toto mi príde ako dosť veľký problém z hľadiska pohodlia a financií. Na druhej strane tradičné japonské drevené domy tiež treba raz za 20 rokov znova postaviť.

Z hľadiska nákladov ide o experiment, takže ťažko sa odhaduje efektivita niečoho takého. V každom prípade, ako myšlienkový prototyp má jeho práca hodnotu.

(zdroj: http://www.archinode.com/Arch9fab.html)

Vizualizácia 100% recyklovatelnej dediny (zdroj obrázka: archinode.com)
Vizualizácia konceptu Fab tree hab (zdroj obrázka: dailymail.co.uk)

Luc Schuiten Cité Végétale

Luc Schuiten je belgický architekt a najväčší vizionár živej architektúry a integrovanej prírody. Jeho estetická vízia je podľa mňa zatiaľ neprekonaná. Jeho dielo ma vie vždy nadchnúť a inšpirovať.

Vo svojich návrhoch kombinuje zrastajúce stromy, zelené strechy, sklo, látku/papier a biomorfné štruktúry.

Netreba asi o tom veľa hovoriť. Pozrite si obrázky a ak máte čas, tak stránka https://www.vegetalcity.net/en/ je najlepšie miesto na prokrastináciu.

(zdroj obrázka: vegetalcity.net)
(zdroj obrázka: vegetalcity.net)
Podzemie Benátok (zdroj obrázka: vegetalcity.net)
Leaken, Brusel (zdroj obrázka: vegetalcity.net)
udržateľné mesto (zdroj obrázka: vegetalcity.net)
koncepty pre Sao-Paulo (zdroj obrázka: vegetalcity.net)
koncepty pre Sao-Paulo (zdroj obrázka: vegetalcity.net)
(zdroj obrázka: vegetalcity.net)

Vertikálny les

Architektonické štúdio Stefana Boeri navrhlo dva rezidenčné vežiaky, ktoré dnes stoja v centre Milána. Sú špeciálne v tom, že ich pokrýva vertikálny les s 800 stromami, 4500 kríkmi a 15000 inými rastlinami. Je to vzorový prototyp mrakodrapu budúcnosti. Vďaka zeleni vytvára mikroklímu, pohlcuje CO2 a prach, vytvára kyslík a vlhkosť v ovzduší. Musí to byť veľmi príjemné prostredie hlavne v lete, pretože vertikálny les dokáže znížiť teplotu okolia až o 2 stupne.

Ak by ste si chceli pozrieť jednotlivé parametre projektu, tak si prečítajte článok https://www.greenroofs.com/projects/bosco-verticale-vertical-forest-milan/.

Vytiahol som z neho tie najzaujímavejšie:

Ak by sme chceli rovnaký les vysadiť horizontálne, tak by pokrýval plochu 20 000 m². Analogicky by plocha obydlí horizontálne zaberala 75 000 m².

Stavba je postavená zo železobetónu, ktorý testovali aj vo veternom tuneli tak,aby bola zabezpečená stabilita. Fasáda je pokrytá solárnymi panelmi. Terasy, na ktorých rastú stromy, majú hĺbku 3.3 metra a sú dobre odizolované, aby korene neprerastali. Výberu rastlín sa venoval celý tím botanikov a etnológov, ktorí ich vyberali a umiestňovali aj na základe orientácie slnka. Okrem stále zelených rastlín fasáda obsahuje aj ovocné stromy.

Rastliny pohltia 19 000 kilogramov CO2 za rok a vyprodukujú 18 980 kilogramov kyslíka za rok.

Čo takáto sranda stojí? Stavebné náklady sú 1950 euro/m² a byty sa predávajú za 9500–10000 euro/m². Pre porovnanie v Bratislave stoja byty v priemere 2270 euro/m² (zdroj: www.nehnutelnosti.sk). Miláno je však drahšie mesto. Napriek tomu ide o drahší projekt aj v rámci Milána. Podľa numbeo.com je priemerná cena apartmánu v centre Milána 7 225 euro/m² a horná hranica toho typu nehnuteľností je zhruba 10 000 euro/m².

Vzhľadom na to, že ide o prvý projekt svojho druhu, sa však nie je čomu čudovať. V rámci projektu museli určite investovať množstvo peňazí do hľadania a vývoja technológií a riešení, ktoré im pomohli takýto projekt uskutočniť. Bohatí ľudia zaplatia tento vývoj a v budúcnosti sa lacnejšie overené riešenia možno dostanú aj do celej spoločnosti. V Bratislave momentálne vzniká projekt, ktorý sa aspoň trochu blíži tejto myšlienke — Treenium.

1. vertikálny les, Miláno(zdroj obrázka: greenroofs.com)
(zdroj obrázka: tecnomontservice.com)

Ak chcete vedieť viac, tak si pozrite krátky dokument.

Projekty miest

V nedávnej dobe začala stavba dvoch celých miest s integrovanou prírodou.

Prvé z nich je navrhnuté už spomínaným štúdiom Stephana Boeri. Bude v Číne, v horskom regióne Guangxi, a poskytne obydlia, kancelárie, obchody, školy a nemocnice pre 30 000 obyvateľov. Na 175 hektároch tak okrem budov vyrastie aj 40 000 stromov a viac ako milión ostatných rastlín.

Lesné mesto (Forest city) by malo absorbovať 10000 ton CO2 ročne a zredukovať znečistenie vzduchu vo všeobecnosti. Okrem toho vytvorí skoro 900 ton kyslíku. Vytvorí sa tak prostredie nielen pre ľudí, ale aj pre menšie zvieratá z lokálnej fauny.

Mesto by malo byť energeticky sebestačné vďaka použitiu viacerých obnoviteľných zdrojov a malo by mať rýchlo dráhu a podporovať nasadenie elektrických áut.

(zdroj: https://www.archdaily.com/874364/worlds-first-vertical-forest-city-breaks-ground-in-china)

Vizualizácia projektu lesného mesta (zdroj obrázka: archdaily.com)
(zdroj obrázka: archdaily.com)

Druhé lesné mesto Johor bude postavené zase neďaleko Singapuru, v časti Malajzie zvanej Johor, v rámci špeciálnej ekonomickej zóny, ktorá tam bola vytvorená. Momentálne je v plnom prúde výstavby. 100 miliardová investícia pochádza z Číny a malo by ísť o viacúrovňové inteligentné mesto, ktoré sa má stať novou obdobou Šen-čenu a malo by vytvoriť bývanie pre 700 000 ľudí. Pre lokálnych ľudí bude bývanie v meste absolútne cenovo nedostupné. V rámci projektu vystavajú štyri umelé ostrovy. Nejde teda o najekologickejší projekt, čo je možno aj jeden z dôvodov, prečo sa snažia zapojiť do mesta prírodu. Developeri sa v rámci projektu zaviazali, že narušenie morských a pobrežných ekosystémov budú kompenzovať výsadbou mangrovových lesov a morskej trávy v okolí ostrovov. Okrem toho mesto bude na vrchnej vrstve prakticky celé pokryté balkónovými a terasovými záhradami.

Ak chcete vedieť viac, tak si pozrite krátky dokument:

Model lesného mesta Johor (zdroj obrázka: urbanarchnow.com)
(zdroj obrázka: urbanarchnow.com)

Osobne je mi sympatický a dôveryhodnejší prístup zdola k takýmto veciam. V budúcnosti uvidíme, aké riešenia a problémy takýto prístup prinesie. Ide o naozaj megalomanské experimentálne projekty na zelenej lúke, ktoré tým, aké sú veľké, komplexné a drahé, nevnímam úplne ako plošne použiteľný model pre integrovanie prírody do miest, ale treba ich určite spomenúť a sledovať ich vývoj. 🙂

Komunitné záhrady

Od malička pracujem na záhrade. Čím som starší, tak mi to robí väčšiu radosť. Po posledných pár rokoch v manažmente a za počítačom som si uvedomil, že manuálna práca je najlepší relax. O práci na záhrade to platí dvojnásobne. Výsledky sú hneď vidieť, čo je veľmi odmeňujúce. Po dobre vykonanej práci sa môžete kochať, ako všetko okolo vás prekypuje životom a rastie. Pri starostlivosti o záhradku sa nemusíte extrémne veľa sústrediť a premýšľať, čo vytvára priestor pre seba, alebo ak sa vás realizuje viac, môžete si užívať spoločné rozhovory. Nie je nad ten pocit radosti, keď ráno vychádza slniečko a idete si natrhať čerstvú cibuľku a rajčiny do záhrady (popritom prípadne zjete zopár moruší) a prehodíte pár slov so susedom, ktorý práve robí to isté.

Ak má niekto v meste domček, tak to nie je problém, ale ak niekto býva na sídlisku, tak toto nezažije. To je jeden z dôvodov, prečo vzniká stále viac komunitných záhrad. Ľuďom prináša radosť, keď sa môžu o niečo starať a vidieť to rásť. Zároveň je to super príležitosť stretnúť sa pravidelne s ľuďmi z okolia na rôznych sezónnych prácach. Hlavný význam komunitných záhrad spočíva v budovaní sociálnych vzťahov v rámci lokálnej komunity.

Súčasťou komunitných záhrad sú často verejné kompostoviská, kde ľudia môžu recyklovať svoj rastlinný odpad, včelie úle a hmyzie hotely, alebo búdky pre vtákov, čo vytvára vhodné prostredie pre život množstva malých živočíchov.

Dôležitým prvkom sú aj miesta na oddych a socializáciu — ohnisko s lavicami a stolmi, kde si môže komunita spoločne užiť výsledky svojej práce.

Často sa využívajú visuté záhony, ktoré uľahčujú údržbu, prípadne môžu byť aj mobilné. Mobilné záhradky sa dajú umiestniť aj na strechy budov.

Veľmi pekný článok má na túto tému občianske združenie Živica, ktoré sa vzdelávaniu v tejto oblasti venuje už niekoľko rokov.

V Bratislave je viacero komunitných záhrad — na Pionierskej, Karpatskej, Ostredkoch, Krasňanský zelovoc, Komunitná záhrada Projektu život, záhrada Jedlé mesto v Dúbravke.

(zdroj: http://www.foresterblog.sk/clanok/komunitne-zahrady-v-bratislave-cast-1)

Ja bývam a pracujem neďaleko záhrady na Pionierskej, čomu sa veľmi teším, lebo je to najbližšie miesto, kde sa môžem obklopiť čisto prírodou :).

komunitná vinica na Pionierskej (zdroj obrázka: vnutroblok.sk)
komunitná vinica na Pionierskej (zdroj obrázka: vnutroblok.sk)
komunitná záhrada v Krasňanoch (zdroj obrázka: foresterblog.sk)

Permakultúra a jedlý les

A sme pri tom najdôležitejšom. Permakultúra je jeden z najgeniálnejších konceptov.

Základná myšlienka permakultúry je, že ak odpozorujeme a pochopíme jednotlivé prvky a procesy, ktoré vytvárajú prírodné ekosystémy, tak vieme s nimi začať spolupracovať spôsobom, aby slúžili v náš prospech a zároveň sa ďalej samostatne vyvíjali a udržovali. Čo má množstvo praktických dôsledkov na to, ako môžeme produkovať našu potravu a veci.

Myšlienku priniesli a rozvinuli dvaja austrálčania — Bill Molison a David Holmgren.

Základnou myšlienkou je, že každý ekosystém prechádza viacerými štádiami, kým dosiahne zrelosť. V klasickom poľnohospodárstve robíme to, že ekosystém dostávame do štádia 0, teda do štádia púšte. Burina, proti ktorej dookola bojujeme, je vlastne prvý život, ktorý dokáže v daných podmienkach prežiť a svojim odumretím následne vytvára podmienky pre ďalšie štádiá. Základom postupného rozvoja ekosystému je tvorba biomasy v pôde, ktorá zároveň dokáže udržať vodu. Štádium zrelosti ekosystému je les, ktorý obsahuje viacero vzájomne spolupracujúcich úrovní — veľké stromy, menšie stromy, kríky, popínavé rastliny, byliny, trávy, živú pôdu a množstvo živočíchov, ktoré plnia rôzne funkcie.

Ak tieto myšlienky zapojíme do produkcie potravy, tak vzniká permakultúra — permamentná agrikultúra, ktorej špecifikom je to, že sa v nej spája odolnosť systému, vysoká produktivita, vysoká biodiverzita a produkcia zdravej potravy.

Permakultúra je aplikovateľná v akomkoľvek podnebnom pásme. V každom však treba zhodnotiť pochopiť jeho špecifiká, druhy, ktoré v ňom prosperujú a cykly.

Praktickým ideálom, ku ktorému sa v rámci permakultúry snažíme dostať je jedlý les, kde 95% plodín sú úžitkové plodiny a ostatné slúžia na ich podporu. Takýto ekosystém by sa mal dokázať vyvíjať a udržiavať sám. Prípadne si vyžaduje len menšiu starostlivosť.

Jeden z veľkých propagátorov permakultúry je Geoff Lawton. Zakladatelia permakultúry mu prenechali žezlo a dnes riadi Austrálsky Inštitút pre výskum permakultúry. Jeho rukami prešlo vyše 15000 študentov. Realizoval množstvo projektov po celom svete v mnohých podnebných pásmach. Podieľal sa aj na projektoch zastavenia rozširovania púští prostredníctvom ohradzovania dobytku, ktorý intenzívne spásal zeleň.

Na jeho kanáli nájdete množstvo praktických videí ako budovať permakultúrny systém — príprava pôdy prostredníctvom podporných dusíkatých rastlín, využitie zvierat v rámci tvorby systému, udržiavanie vody, výber druhov rastlín pre jednotlivé vrstvy ekosystému. Zo všetkého, čo hovorí, mi vyplýva, že nie je v tomto smere nič dôležitejšie než mať živú pôdu. Všetky postupy vysvetľuje na jedlom lese, o ktorý sa so svojimi spolupracovníkmi stará.

Pozrite si video o tom, na akom princípe je možné vytvoriť jedlý les.

23 ročný jedlý les (zdroj obrázka: treehugger.com)
jedlý les (zdroj obrázka: theprepperjournal.com)

Špongiové mesto

Posledný koncept, ktorý si predstavíme je špongiové mesto. Základnou myšlienkou je udržať dažďovú vodu v meste. Klasicky je voda v meste odvádzaná kanálmi preč a mesto je betónovou džungľou vytvárajúcou teplo. Špongiové mesto naopak chytá vodu do pôdy a vegetácie tak, aby v rámci svojho vyparovania ochladzovala vzduch a vytvárala mikroklímu. To sa dosahuje prostredníctvom pokrytia budov zelenými strechami a vertikálnymi záhradami a vďaka tvorbe mestských mokradí a zákopov popri chodníkoch.

Mesto, ktoré má v tejto oblasti už 20 ročnú skúsenosť, je Berlín. Ak by ste chceli vedieť viac, tak si pozrite krátky dokument:

Mestské mokrade a zákopy (zdroj obrázka: ahbelab.com)
Mestské mokrade a zákopy (zdroj obrázka: ahbelab.com)
Rummelsburg, Berlín, Nemecko (zdroj obrázka: gigazine.net)

Slovenská architektka Zuzana Hajduková pripravila pod záštitou Živice príručku Prírode blízkej údržby zelene a začala realizovať viacero projektov, v rámci ktorých popísané princípy aplikuje. Jeden z hlavných projektov bol realizovaný v Karlovej Vsi v rámci Bratislavy

V rámci príručky popisuje viacero prístupov, ako udržiavať mestskú zeleň v súlade s prírodou. Mestská zeleň je často formovaná do reprezentatívnej formy čistých línií, nízko kosených trávnikov a neprirodzenej skladby rastlín. Jedným z dôležitých princípov, ktoré navrhuje, je manažment kosenia, pri ktorom sa časť plôch nechá nekosených a porastených lúčnymi kvetmi, aby sa vytvorili príležitosti pre mestské včely a iné opeľovače. Ďalšími princípmi sú napríklad umlčovanie záhonov, vytváranie úkrytov pre menšie živočíchy, mestské úle, ponechanie starých stromov a rozkladajúceho sa dreva, uprednostňovanie domácich druhov rastlín.

Na tomto linku nájdete rozhovor, v ktorom vysvetľuje viaceré aspekty daného prístupu. Napríklad odpovedá aj na otázku toho, či je tento prístup berie ohľad na ľudí trpiacich alergiami.

Kyslíková stopa — Negatívna uhlíková stopa

Klimatická zmena je dnes veľmi horúcou a dôležitou témou. Jedným z pojmov a konceptov, ktoré sa nám dostali do slovníku je uhlíková stopa. Ten pojem je v určitom zmysle praktický, umožňuje nám porovnávať naše činnosti z hľadiska produkcie CO2 uvoľneného do atmosféry. Vďaka výpočtu uhlíkovej stopy vieme konfrontovať svoje predstavy o našej ekologickosti s realitou. Jeho nevýhodou je, že podmieňuje myseľ rozmýšľať určitým spôsobom o riešení problému klimatickej zmeny.

Niektoré z riešení sú cnostné a vedia život človeka obohatiť, ako napríklad uvedomelá skromnosť. Iné sú založené na zdravom sedliackom rozume a prinášajú aj ekonomické benefity pre všetky zúčastnené strany, napríklad energetické zefektívňovanie produktov a ich produkcie.

Potom sú tie často nedomyslené do dôsledkov, pri ktorých chceme CO2 hneď okamžite radikálne zredukovať a vytvárame regulácie a dotačné schémy. Žiaľ, regulácie sú tak neprirodzené, že všetci akceptujeme ich obchádzanie a dotačné schémy majú toľko dier, že nakoniec ľudia berú ekologické dotácie na ničenie prírody.

Nebojujme proti rastu a pokroku. Rast môže byť aj kvalitatívny. Čo si však vyžaduje zamyslieť sa nad tým, k akým kvalitám chceme rásť. Dôležitým predpokladom je mať predstavivosť a tvorivú energiu kreatívne nápady realizovať. Kreatívne nápady nám môžu celý problém vyriešiť.

Čo by nás vedelo posunúť v myslení, by mohlo byť zavedenie pojmu kyslíkovej stopy — negatívnej uhlíkovej stopy. Zrazu sa ponúka otázka, ako viazať čo najviac CO2. Najväčší efekt v tomto smere má morský život a živá pôda rozkladajúca a viažúca biomasu.

Keď si položíte otázku, z čoho rastie strom, tak vás možno napadne, že zo zeme. Je to pravda, ale len čiastková. Väčšina hmotnosti stromu v jeho biomase pochádza z CO2 zo vzduchu, nakoľko uhlík je jedna zo základných stavebných jednotiek života. V tomto smere vie podľa mňa najviac pomôcť širšie uplatnenie permakultúry a vytváranie priestoru pre prírodu a hľadanie nového priestoru, kde vieme s prírodou spolupracovať.

Mne sa páči vízia integrovania prírody do spoločnosti. Je to vec, ktorú vieme realizovať aj individuálne. Výzvy, ktorým čelíme, môžu byť koniec koncov pozitívne. Vytvárajú tlak na to, aby sme sa vyvinuli.

Kto vie možno o pár desaťročí budeme mať opačný problém — budeme mať veľa kyslíku a málo CO2 😀 . Boli doby v histórii života (počas Archeónu), keď jedno z najväčších vymieraní — Kyslíková katastrofa bolo pravdepodobne spôsobené práve takou situáciou a zem na 300 miliónov rokov zamrzla. Život vtedy zachránila sopečná činnosť, ktorá postupne znova napumpovala CO2 do atmosféry.

Viz. krátky dokument na túto tému.

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Friedensreich_Hundertwasser

https://en.wikipedia.org/wiki/Patrick_Blanc

https://www.hoerrschaudt.com/vertical-greening-in-cities-patrick-blanc-lectures-in-chicago/

https://www.nationalgeographic.com/environment/urban-expeditions/green-buildings/green-urban-landscape-cities-Singapore/

https://www.woha.net/

https://en.wikipedia.org/wiki/Tree_shaping

https://en.wikipedia.org/wiki/Arthur_Wiechula

http://richardkarty.org/living-buildings/

http://www.archinode.com/Arch9fab.html

Vegetal city

https://www.greenroofs.com/projects/bosco-verticale-vertical-forest-milan/

https://www.nehnutelnosti.sk/ceny/bratislava/?p%5Bdata%5D%5Bdetail%5D%5Blocation%5D=0&p%5Bdata%5D%5Bdetail%5D%5Bcategory%5D=0&p%5Bdata%5D%5Blocation1%5D=d14%7Cbratislava&p%5Bdata%5D%5Bcategory1%5D=9

https://www.numbeo.com/property-investment/in/Milan

https://www.archdaily.com/874364/worlds-first-vertical-forest-city-breaks-ground-in-china

https://www.zivica.sk/sk/komunitne-zahrady/komunitne-zahrady

http://www.foresterblog.sk/clanok/komunitne-zahrady-v-bratislave-cast-1

https://en.wikipedia.org/wiki/Geoff_Lawton

https://medium.com/r/?url=https%3A%2F%2Fwww.youtube.com%2Fchannel%2FUCL_r1ELEvAuN0peKUxI0Umw

https://www.treehugger.com/corporate-responsibility/exploring-beautiful-23-year-old-food-forest-new-zealand-video.html

https://en.wikipedia.org/wiki/Huronian_glaciation#Oscillations_and_the_end_of_the_Huronian_era

https://ahbelab.com/2016/01/27/should-los-angeles-transform-itself-into-a-sponge-city/

https://en.wikipedia.org/wiki/Organisms_involved_in_water_purification

https://lepsiebyvanie.centrum.sk/kupelne/757193/toaleta-ktora-kompostuje

https://ciernalabut.sk/2594/pri-udrzbe-zelene-treba-spolupracovat-prirodou-nie-bojovat-proti-nej-hlasa-nova-prirucka-zahradnikov/

https://en.wikipedia.org/wiki/Passive_cooling

https://www.designboom.com/architecture/woha-kampung-admiralty-singapore-10-30-2018/

https://mestske-vcely.sk/app/uploads/2017/02/Pr%C3%ADru%C4%8Dka-Pr%C3%ADrode-bl%C3%ADzka-%C3%BAdr%C5%BEba-mestskej-zelene.pdf

Exit mobile version