Schválenie sporného článku 11 a 13 Copyright direktívy Európskym parlamentom 12.9.2018 je na jednej strane výsledkom veľmi silnej copyrightovej lobby v EÚ (zastúpenej autorskými organizáciami vrátane Universal Music Group a Warner Music Group), na druhej strane je to bohužiaľ výsledok technologického diletanstva všetkých EÚ poslancov, ktorí za tento návrh hlasovali (zo Slovenska to boli Pál Csáky, Eduard Kukan, Vladimír Maňka, Miroslav Mikolášik, József Nagy, Monika Smolková, Ivan Štefanec, Anna Záborská, Boris Zala, Jana Žitňanská). Medzi výrazných odporcov direktívy patria ľudia ako Jimmy Wales (zakladateľ Wikipedia), Tim Berners-Lee (tvorca HTTP protokolu) a množstvo ďalších.
Momentálne direktíva vstupuje do ďalšieho jednania medzi Európskou komisiou, radou a parlamentom. Tieto tri organizácie rozhodnú o finálnom znení legislatívy predtým ako bude predstavená Výboru pre právne záležitosti EÚ (zrejme niekedy v decembri). V januári 2019 uvedená direktíva pôjde s finálnym znením naspäť na schválenie do Európskeho parlamentu.
Finálne schválenie uvedenej direktívy bude mať dramatický dopad na Internet v EÚ. Aký, to si v nasledujúcom článku vysvetlíme.
Článok 11 (alebo tiež “daň z odkazu”)
Zavádza tzv. daň z odkazu. Ak váš web odkazuje (URL linkom) na stránku s autorsky chráneným obsahom a súčasťou vášho odkazu je čo i len pár slov z uvedeného autorsky chráneného článku, podľa novej legislatívy ste povinný autorovi chráneného obsahu platiť tzv. daň z odkazu. Argumentácia obhajcov tejto direktívy je, že chránia záujmy menších médií, na ktoré sa odkazujú veľké platformy (ako napríklad Facebook alebo Google), ktoré na nich nejakým spôsobom zarábajú (napríklad platenou reklamou). Znamená to, že podľa tejto novej direktívy by ste mali mať dohodu s každým webom, na ktorý sa odkazujete.
Napriek tomu, že Článok 11 bol v Európskom parlamente úspešne schválený, už teraz máme empirické dôkazy, že to nefunguje tak, ako by sme si predstavovali. “Daň z odkazu” bola totiž pred pár rokmi totiž schválená v Španielsku, čo spôsobilo, že Google News zo španielskeho trhu odišiel, podobné negatívne skúsenosti so zlyhaním dane z odkazu majú v Nemecku.
Európskym byrokratom bohužiaľ nedochádzajú základy Internetového marketingu. A to jednoduchý fakt, že keď sa budú snažiť veľkých hráčov ako Google či Facebook prinútiť platiť špeciálnu daň za odkazy na weby s autorsky chráneným obsahom, tak uvedené odkazy na weby s autorsky chráneným obsahom v danej krajine prestanú jednoducho poskytovať. V lepšom prípade sa zníži návštevnosť takéhoto webu, v horšom prípade “upadne do zabudnutia”. A nezarobí si na seba ani toľko, koľko si zarobil v situácii predtým — kedy im síce nikto neplatil daň z odkazu, ale z Facebook-u a Google-u im chodilo aspoň veľké množstvo návštevníkov a generovalo aspoň nejaké peniaze z vlastnej reklamy.
Ako to už v prípade typickej regulácie býva, nakoniec najviac uškodí práve tým, ktorých má najviac ochrániť (menším webom a médiám s autorsky chráneným obsahom).
Článok 13 (alebo tiež “zákaz mémov”)
Ďalšia “perla” z dielne EÚ prenáša zodpovednosť za prípadný nedovolený autorský obsah priamo na poskytovateľa samotnej webovej služby. A to rovno pri uploade tohto obsahu. Momentálne si na Facebook, Instagram, YouTube či iné služby môžete nahrať akýkoľvek autorsky chránený obsah. Časom tento autorsky chránený obsah niekto nahlási a uvedené služby ho manuálne alebo automaticky odstránia.
Článok 13 (alebo tiež “zákaz mémov”) vynucuje povinnú plošnú kontrolu na všetky uploady obrázkov, audio či video súborov, ktoré môžu obsahovať autorsky chránený obsah. Je nutné poznamenať, že uvedená kontrola je relatívne technicky náročna a drahá. Je preto diskriminujúca pre malé internetové portály alebo úplne likvidačná pre nekomerčné portály bez akéhokoľvek príjmu, ktoré nemajú žiadne prostriedky na kontrolu autorsky chráneného obsahu. Existujú reálne obavy, že automatizovaná plošná kontrola nebude schopná rozlíšiť medzi uploadovaným reálnym autorsky chráneným obsahom a “mémom”, resp. mierne upraveným autorsky chráneným obsahom (ktorý je napríklad parodovaný) čo môže reálne viesť k tomu, že upload obrázkov alebo videí s mémami bude technicky zakázaný (odtiaľ vyplýva samotný názov článku “zákaz mémov”).
Čo s tým?
Európsky Internet je zrejme najpreregulovanejší na svete (okrem spornej “dane z odkazu” či “zákazu mémov”, za zmienku stojí tiež napríklad Internetová cenzúra, ktorá sa týka aj Slovenska, plošná GDPR direktíva, “EU cookie law”, pokusy o zavedenie “end-to-end” šifrovania, “data retention law” nedávno vyhlásený za protiústávny a množstvo iných).
Prevádzkovať akýkoľvek webový portál alebo aplikáciu v EÚ začína byť už relatívne drahý a legislatívne náročný proces, kedy začína dávať ekonomický zmysel presunúť uvedené služby mimo EÚ (medzi bezpečné prístavy patrí napríklad Island alebo Švajčiarsko).
Bohužiaľ hrozba štátnej Internetovej regulácie číha v ktoromkoľvek štáte sveta. Preto skutočne finálne riešenie predstavuje decentralizácia médií. Za zmienku stoja decentralizované blogovacie platformy steemit.com, yours.org či decentralizované platformy na šírenie video obsahu (d.tube), streaming platformy (resonate.is, SingularDTV).
Štáty dokážu ale vynucovať uvedenú legislatívu voči konkrétnym právnym subjektom, ktoré za daným médiami stoja. Preto je nevyhnutná tiež ich decentralizácia. Podobne ako štáty momentálne strácajú monopol nad emitovaním meny vďaka kryptomenám, v blízkej dobe stratia monopol nad vydávaním biznis oprávnení v prospech DAO (za zmienku stojí napríklad Aragon DAO).
Ostáva dúfať, že to bude akurát agresivita copyrightovej lobby a nezmyselných zákonov, ktorá vytvorí silný tlak na rozširovanie a vytváranie nových decentralizovaných platforiem na šírenie obsahu, zastúpených decentralizovanými právnymi subjektami.