1. Dezilúzia

Keď som pred vyše desiatimi rokmi začal podnikať, pokladal som všetky štátne predpisy, nariadenia a zákony takmer za sväté písmo. Snažil som v každej povinnosti, ktorú štát udelil podnikateľom hľadať hlbší zmysel, opodstatnenie a pochopiť, prečo to štát tak spravil. Dovolím si tvrdiť, že som patril medzi najvzornejších podnikateľov v širokom okolí.

Stav mojej podnikateľskej naivity netrval dlho. Dostal som prvé nezmyselné pokuty za prvé nezmyselné nesplnené povinnosti (množstvo z nich poslanci schválili a presadili len pár týždňov predtým). O to ťažšie som prežíval, keď som prišiel na to, že tieto zákony a povinnosti sú selektívne a napríklad na členov vlády alebo ich kamošov sa nevzťahujú (kauza Bašternák či posledný prípad Ndranghety Diega Roda). Ako aktivista bojujúci za krajšiu spoločnosť, som sa snažil v organizácii SOIT spolu s Jurajom Bednárom a ďalšími ľudmi pripomienkovať zákony a presadzovať v štátnej sfére otvorený softvér. Narazili sme na všadeprítomný korporativizmus. S Jurajom sme si uvedomili, že jeho chápadlá v štátnej sfére nedokážeme preseknúť. Smutní a demotivovaní sme kapitulovali v našom presvedčení zlepšovať súčasný štát. Ako internetový aktivista som veľmi ťažko znášal, keď štát spustil plošnú cenzúru Internetu (na čo som zareagoval spustením aktivistického webu www.internetbezcenzury.sk). Ešte ťažšie som prežíval (a stále prežívam) neustále nové a nové dotácie štátom spriazneným firmám (viac v článku Nemorálnosť štátnej podpory a čo s tým). Do toho štátny podnik JAVYS a jeho živnostníci nám ukradli firemné portfólium a použili v pofidérnom tendri. Po tom, ako som túto zvrátenosť zverejnil, sa nám začal JAVYS vyhrážať súdnou žalobou, ktorá utíchla hneď potom ako som celú kauzu vyhrážania sa z ich strany medializoval. Samozrejme tento pol miliónovy tunel už nikto nikdy nevyšetril a žiadny štátny úradník sa nám za tieto podlosti neospravedlnil. Do toho informácie zverejnené na Wikileaks, že slovenský štát kolaboruje s firmami pracujúcimi pre diktátorské režimy (Je možné sa chrániť voči Finfisher špehovaniu? Máte strach o súkromie? Bojte sa SIS). O “data retention” zákone plošne špehujúcich všetkých občanov či zákaze hotovosti nad istú sumu a špehovanie všetkých finančných transakcií sa nebudem už ani ďalej zmieňovať.

Všetky tieto zvrhlosti a neprávosti vyvrcholili v rozhodnutie, že sme sa pred takmer štyrmi rokmi ako firma rozhodli pre štát nepracovať a spustili sme iniciatívu www.nepracujemeprestat.sk. Do dnešného dňa ľutujeme len to, že sme to nespravili skôr.

Verím, že množstvo ľudí po všetkých tých zverstvách, ktoré sa udiali v slovenskom štáte za posledných pár týždňov, dosiahli podobný stupeň dezilúzie.

Nastal čas straty rešpektu.

2. Strata rešpektu

Všetky vyššie uvedené skutočnosti viedli v mojom prípade k totálnej strate rešpektu voči štátu. Podobne ako nemôžem jednať a férovo interagovať s kýmkoľvek, kto je bezcharakterný a podlý, nemôžem byť férový a čestný smerom k štátu. Akékoľvek nezmyselné zákony štátu rešpektujem len do tej miery, aby som sa vyhol bezprostrednej kriminalizácii. Kľúčová pri mojej rozhodovaní zostala len silná vnútorná etika. Som presvedčený o tom, že spoločnosť, kde každý človek sa snaží konfrontovať so svojou vnútornou etikou a slepo nenasleduje zákony by bola podstatne lepšia ako súčasna spoločnosť, kedy ľudia nepočúvajú svoju vnútornú etiku a bezhlavo nasledujú zákony bezcharakterného štátu.

3. Prečo treba zákaz Uberu vnímať pozitívne

Množstvo minoritných utláčaných skupín (podnikatelia, komunity s odlišnou sexuálnou orientáciou, anarchisti, drogoví konzumenti, ..) už teraz štát nerešpektuje na rôznych úrovniach. Bohužiaľ v spoločnosti, kde je kľúčový hlas demokratickej väčšiny, je to stále dosť nedostatočné. Strata rešpektu štátu musí byť plošná.

Čím väčšia skupina obyvateľstva bude diskriminovaná ďalším nezmyselným zákonom, tým viac ľudí bude štát vnímať ako absurdný korporativistický mechanizmus. A tým viac ho nebude rešpektovať.

Nezmyselné zákony zakazujúce Uber sa dotýkajú desať tisíce ľudí. Desať tisíce ľudí podlieha momentálne dezilúzii. Desať tisíce ľudí začína vnímať štát ako niekoho, kto nie pomáha, ale naopak veľmi škodí. Desať tisíce ľudí v tomto prípade prestáva reálne rešpektovať štát.

Desať tisíce ľudí sú noví kandidáti na život v paralelnej spoločnosti.

4. Paralelná spoločnosť: Ako vám dokáže pomôcť kryptoanarchia

Kryptoanarchia ponúka technologické riešenia ako sa z reálneho systému, ktorý je pod kontrolou nemorálneho štátu odstrihnúť. Kryptoanarchisti, ktorých ste doteraz pokladali za utopistov vedia ako je možné sa posunúť ďalej dopredu. Vedia, že zákaz Uberu je nezmyselný. Vedia, že existuje jeho decentralizovaná verzia Arcade.city, ktorá má síce množstvo nedostatkov, ale reálne funguje a nejde vypnúť štátnymi byrokratmi (a podľa niektorých informácií by najbližšie mesiace mala doraziť aj do Bratislavy). Nezávisle od Arcade.city existuje množstvo iných decentralizovaných platforiem ridesharingu (PRVD token, Ridecoin, SnagRide a iné). Kryptoanarchisti vedia, že štát môže zakázať spoločnostiam VISA a Mastercard participovať na podobnom systéme. Používanie anonymných kryptomien ale zastaviť nedokáže. Kryptoanarchisti vedia, že v blízkej dobe budú existovať decentralizované firmy (DAO), ktoré žiadny štát nedokáže regulovať alebo zrušiť. Viac informácii o tom, že z dlhodobého hľadiska zákaz Uberu nepomôže a o tom, aký dramatický dopad na spoločnosť môže mať anonymita kryptoanarchie.

Paralelná spoločnosť predstavuje riešenie pre všetkých tých, ktorí si už prešli fázami dezilúzie a stratou rešpektu.

A namiesto politikov sa rozhodli veriť sebe a technológiám.