Syntetická biológia je jednou z najmodernejších a najrýchlejšie sa rozvíjajúcich inžinierskych disciplín. Tento bioinžiniersky odbor sa zaujíma vytváraním nových biologických a genetických „súčiastok“, úpravou živých (či neživých) organizmov a ich následnému využitiu na mnohé zaujímavé účely, od detekcie prítomnosti chemických látok až po efektívnu výrobu liečiv. V syntetickej biológii sa spolu stretávajú mnohé vedné odbory, od kontrolnej teórie a matematického modelovania, až po biochémiu a proteínové inžinierstvo. 

Samozrejme, inžinieri sa nezastavujú len pri takomto „hackingu“ buniek – jedným z najzaujímavejších aktuálnych cieľov syntetickej biológie je stavba syntetických buniek a ich využite na ľudstvu prospešné účely. Ak sa vám to zdá byť úplné sci-fi, určite v utorok 16. apríla príďte do Paralelnej Polis, kde budeme hľadať odpoveď na nasledujúce otázky:

– Čo je to syntetická biológia a načo nám je dobrá?
– Môže nám syntetická biológia pomôcť vyriešiť problémy ako je znečistenie ovzdušia, genetické choroby, či rýchla diagnostika chorôb?
– Budeme schopní niekedy postaviť umelú bunku? Alebo sme ju už postavili?
– Aké sú etické otázky spojené s rozvojom syntetickej biológie? Nastáva doba X-Men? 

Najprv o týchto témach niečo porozprávam a následne o nich môžeme slobodne (ako inak) diskutovať. 

Background: Miroslav Gašpárek je študentom štvrtého ročníka biomedicínskeho inžinierstva na Imperial College London. Zameriava sa na modelovanie biologických systémov, najmä v oblasti systémovej a syntetickej biológie. Absolvoval výskumné pobyty na Imperial College London (modelovanie optimálnej liečby ekzému z matematickej perspektívy, na California Institute of Technology (vytváranie frameworku na rýchle prepájanie subsystémov v neživých syntetických bunkách), a na Stanford University (exprimentálna genetická modifikácia plasmidov pre skúmanie proteínových interakcií v minimálnej bunke).