Fenomén internetovej anonymity ma fascinuje odvtedy, ako som pochopil onion routing a popísal ho v mojej prvej prezentácii o kryptoanarchii. Uvedomil som si, že je možné takmer zadarmo dosiahnuť veľmi vysokú anonymitu s obrovskými nákladmi na prípadnú deanonymizáciu.
Netýka sa to len anonymného prístupu na Internet cez Tor/I2P anonymizačný protokol, ale napríklad aj vysoko anonymných platieb, ktoré je možné realizovať napríklad pomocou anonymnej digitálnej hotovosti Monero. V kontexte zákazu používania hotovostných platieb nad istú sumu je toto aj na Slovensku aktuálna téma (na digitálnu hotovosť sa zákaz totiž nevzťahuje). Nie je možné vylúčiť, že tieto technológie nepôjde nikdy deanonymizovať. Vieme ale, že v súčasnej dobe je to extrémne nákladné.
Podobne ako 0-day exploity (nástroje na zneužitie zraniteľností, na ktoré neexistujú ešte bezpečnostné záplaty) vytvárajú silovú asymetriu medzi štátmi a individualitami, tak anonymita v kryptoanarchii vytvára opačnú asymetriu medzi individualitami a štátmi, dávajúc jednotlivcom do rúk účinný nástroj voči neslobode.
V nasledujúcom článku som sa rozhodol zosumarizovať vplyv anonymity na súčasnú spoločnosť, ktorú nám poskytuje nastupujúca kryptoanarchia.
1 Možnosť absolútnej slobody vyjadrovania
Anonymizačné siete Tor/I2P, decentralizovaný systém IPFS a ďalšie technológie umožňujú absolútnu slobodu vyjadrovania.
Plošná internetová cenzúra a znemožňovanie slobody vyjadrovania je vážny problém a dotýka sa väčšiny krajín sveta vrátane Slovenska, kde sa za peniaze daňových poplatníkov využíva na presadzovanie korporativistických záujmov úzkej skupiny firiem proti ich “nelicencovanej” konkurencii. Závažnejšiu cenzúru môžeme nájsť v susednej Ukrajine či Turecku, kde je v rámci “národnej bezpečnosti” už blokovaná aj Wikipedia. V Európe na rozdiel od USA nemáme kvôli historickej skúsenosti absolútnu slobodu vyjadrovania sa (a napríklad fašištické stránky či literatúra je zakázaná).
Je potrebné podotknúť, že vďaka internetovej anonymite je irelevantné či legislatíva v danom štáte schvaľuje kriminalizáciu fašistických či iných extrémistických stránok. Anonymizačné siete (Tor/I2P hidden service, Freenet/GNUNET) sú okrem množstva iných vecí už teraz plné takéhoto obsahu a nedá sa s tým robiť prakticky nič. Príležitostné “zásahy” a “zastavenia” týchto stránok vyvolávajú ilúziu, že štáty s týmto problémom dokážu reálne bojovať. Nedokážu. To, že sa im to niekedy podarí, je skôr výnimka — pár prípadov, o ktorých sa dozvieme.
Nelegálny obsah je možné vkladať aj do decentralizovaného blockchainu (linky na detskú pornografiu sa nachádzajú aj v bitcoinovom blockchaine, takže ak máte stiahnutý celý bitcoinový uzol, tak určite patríte medzi jej propagátorov). Zaplatiť si anonymný webový hosting a doménu za anonymné kryptomeny je tiež triviálne a prakticky nevystopovateľné.
Akúkoľvek informáciu je možné publikovať anonymne a natrvalo tak, aby sa tomu nedalo nijako zabrániť.
2 Možnosť ľubovoľného množstva alternatívnych identít
Vo fyzickom neanonymnom svete máte práve jednu identitu, ktorá vychádza z vášho rodného listu a viaže sa ďalej na váš občiansky preukaz/pas a robí z vás jednoznačne identifikovateľného občana (pravdepodobne v rôznych krajinách mimo EÚ môžete mať viacero identít/občianstiev).
Práve jedna identita každého občana v rámci krajiny je potrebná na určenie jednoznačnosti jeho reputácie, záväzkov, dlhov a celkového konania a následnej zodpovednosti z toho vyplývajúcej.
Toto v kryptoanarchii vďaka anonymite ale neplatí. Každý človek môže mať ľubovoľne veľa rôznych nezávislých identít a to s rôznou reputáciou.
Vytvára to sadu úplne nových problémov, ktoré je potrebné riešiť. Vytvorenie anonymnej identity musí byť nákladné. Napríklad na získanie profilu predajcu je potrebné zaplatiť 500 USD v kryptomene či overiť solventnosť “krytím” v hodnote 10 BTC (vytvorenie digitálneho dôkazu podpísaním privátného kľúča s uvedeným obnosom). Následné navyšovanie reputácie inými anonymnými používateľmi môže byť tiež problematické, keďže môže ísť o umelo vytvorené identity. Preto je nutné zohľadňovať aj ich reputáciu, prípadne hľadať iné alternatívy ako identifikovať a eliminovať rating od falošných identít (v kryptomarketoch na to slúžia diskusné fóra). Napríklad systémom “web of trust”, kde každý za človeka, ktorému verí, poskytne nejakú (napríklad finančnú) záruku, pričom anonymita môže byť naďalej zachovaná.
Vysporiadať sa so skutočnosťou, že každý môže mať v anonymnom svete ľubovoľne veľa rôznych identít s rôznou a vzájomne neprepojenou reputáciou môže byť ťažké. Je to implikované anonymitou a treba to brať ako fakt.
3 Skutočná ochrana finančného majetku
Dôvod, prečo som začal používať kryptomeny, bol ideologický. Štát mi dokáže zhabať všetky nehnuteľnosti, zmraziť všetky bankové účty či ukradnúť fyzické zlato. To, čo mi ale nikdy nezoberie, je majetok uložený v anonymnej kryptomene. Na jeho vlastnenie mi stačí si zapamätať 25 anglických slov (tzv. “seed”). Okrem týchto slov si môžem zapamätať ďalších 25 iných anglických slov, kde budem mať uložený svoj “pseudo” minimalistický majetok pre štátneho byrokrata.
Anonymné kryptomeny predstavujú skutočnú ochranu finančného majetku voči všetkým tretím stranám vrátane štátu a exekučným konaniam.
Fungovanie na kryptomenách dokáže pomôcť prakticky všetkým ľudom, na ktorých je vydané exekučné konanie. Toto sa samozrejme netýka len fyzických osôb, ale aj firiem. Na firmy, ktoré sa rozhodli zmigrovať z bankových účtov na kryptomeny (viac informácii v prezentácii “How to achieve freedom using cryptocurrencies”) nie je možné vynucovať exekučné konanie. A teda zhabať ich majetok v kryptomenách. Čo minimálne podnikatelia v Čechách, kde prebiehajú “neriadené”, politicky motivované exekúcie nevinných firiem, určite ocenia.
Možnosť brániť sa voči štátnym exekúciám je výborný príklad znižovania asymetrie štát vs občan, ktorú anonymné kryptomeny ponúkajú.
Predstavte si tiež, že by si Židia (prípadne Sudetskí Nemci) mohli pri deportácii počas druhej svetovej vojny zobrať všetok svoj majetok, ktorý tu museli zanechať, vo forme “seedu” k anonymnej kryptomene.
4 Tlak na liberalizáciu spoločnosti
Kvôli anonymite je technicky nemožné v kryptoanarchii centrálne vynucovať akékoľvek pravidlá alebo zákony. Akékoľvek vzťahy musia byť vždy kontraktuálne dohodnuté alebo implicitne dané a dobrovoľné akceptované. To sa týka napríklad vzťahov medzi všetkými interagujúcimi stranami (predajcovia, sprostredkovatelia, kupujúci).
Kryptoanarchia vďaka anonymite predstavuje útočisko pre množstvo ľudí, ktorí by v súčasnej spoločnosti boli kriminalizovaní za bezobetné trestné činy:
- Podnikateľov, ktorí sa kvôli štátnej represii, vysokému daňovému zaťaženiu či byrokracii rozhodli prestať podnikať “legálne”
- Používateľov alebo predajcov drog, ktoré sú v danej krajine kriminalizované
- Whistleblowerov, ktorí poukazujú na vážne obmedzovanie ľudských práv
- Všetkých, ktorí si natoľko cenia svoje súkromie, že sú presvedčení o tom, že štát ani banky by nemali vedieť o ich finančných transakciách (čo je v súčasnej dobe zákazu hotovosti, anonymných platobných kariet a neexistencie bankového tajomstva skutočne veľký problém)
Bolo by neobjektívne nespomenúť, že rovnako dobre dokážu túto anonymitu využívať aj kriminálne skupiny a teroristi. Preto sa vynára otázka, či uvedená anonymita predstavuje pre spoločnosť viac benefitov alebo jej naopak viac škodí.
Aj napriek tomu, že osobne som presvedčený o prvej možnosti, je nutné podotnúť, že táto otázka je irelevantná. Zákaz internetovej anonymity je totiž neakceptovateľný v akejkoľvek “pro-demokratickej” spoločnosti, rešpektujúcej právo na súkromie. Krajiny, kde je anonymita v nejakej forme zakázaná, patria v súčasnej dobe medzi tie diktátorské (Čína, Irán, Rusko, ..).
Vznik útočiska kryptoanarchie je výsledkom plošného obmedzovania osobnej a ekonomickej slobody na celom svete:
- Internetová cenzúra spôsobuje nárast používania anonymizačných sietí a VPN
- Kriminalizácia drog ako aj nezmyselná vojna proti drogám spôsobuje nárast používania kryptomarketov
- Daňové peklá (vysoké dane) spôsobujú vznik daňových rajov a ochranu majetku využitím kryptomien
- Zákaz štátnej hotovosti / ekonomická diktatúra spôsobuje nárast používania anonymných kryptomien
- atď
Kryptomarkety a kryptoanarchia sú často spájaná s drogovým biznisom a s terorizmom. Podľa odhadov kryptomarkety predstavujú len zlomok celosvetového drogového biznisu, objem dark market drogového biznisu je cca 100 miliónov USD, pričom offline drogový biznis je v objeme 700 miliárd USD, čo je len 0.014% (referencia tu). Podobne drvivá väčšina drogového biznisu je obchodovaná za USD, ktorý je výrazne likvidnejší ako napríklad BTC/XMR.
Kryptoanarchia predstavuje rastúci konkurenčný globálny systém pre všetky centralizované autoritatívne štáty. Ide o konkurenta, ktorého vďaka svojej anonymnej a decentralizovanej povahe, štáty nedokážu jednoducho zničiť alebo zregulovať.
Oslabenie atraktivity a popularity kryptoanarchie je možné dosiahnuť výraznou liberalizáciou spoločnosti, kedy dôvody “exitu” zo súčasného systému prestanú mať zmysel.
Momentálne sme bohužiaľ svedkami úplne opačného scenára — štátna diktatúra posilňuje prakticky na celom svete. A s ňou samozrejme aj kryptoanarchia poskytujúca nové a nové možnosti oslobodenia.
5 Skutočne slobodný trh bez štátnych intervencií
Kryptoanarchia nie je žiadna utópia a predstavuje funkčnú implementáciu anarchokapitalizmu (stopercentnej trhovej bezštátnej spoločnosti).
Funguje tu a teraz vo forme anonymných kryptomarketov (aktualizovaný zoznam tu) a decentralizovaných kryptomarketov (OpenBazaar, prípadne dlho očakávaný Particl.io).
Odporcovia bezštátnej trhovej spoločnosti by mohli začať namietať, že kryptoanarchia je izolovaná len vo virtuálnom svete. Na nasledujúcom príklade s Uberom vysvetlím jej výrazný presah do reálneho sveta:
Uber je momentálne zakázaný v množstve krajinách a mestách. Tento stav je v súčasnej dobe triviálne dosiahnuť, keďže Uber má centralizovanú a teda ľahko zablokovateľnú infraštruktúru a v každom štáte, kde podniká potrebuje daným štátom vydanú a platnú biznis licenciu.
V budúcnosti toto ale už nemusí byť pravda.
Technológie ako decentralizácia, kryptomeny, reputačné systémy a “escrow” služby (tzv. notárske úschovy) predstavujú radikálnu zmenu pravidiel akéhokoľvek doteraz štátom regulovaného biznisu.
Už teraz v meste Austin, v štáte Texas, kde je zakázaný Uber ako aj jeho konkurent Lyft (v dobe písania tohto článku Uber/Lyft v Austine vraj už opäť funguje), komunita začala používať decentralizovaný Uber zvaný Arcade.city. Arcade.city síce funkčne zaostáva za centralizovaným Uberom, je samozrejme len otázka času, kedy sa zlepší alebo ho nahradia iné výrazne lepšie decentralizované riešenia. Minimálne ridesharing ICOs je ako húb po daždi (PRVD token, Ridecoin, SnagRide a iné).
Ak štát nebude schopný vypnúť uvedené decentralizované riešenia, môže donútiť poskytovateľov platobných kariet (VISA, MasterCard) prestať poskytovať platby medzi používateľmi decentralizovaného Uberu. To samozrejme môže, čo bude automaticky znamenať, že jeho používatelia prejdú na anonymné decentralizované kryptomeny (napríklad Monero). Monero sa vyvíja prudkým tempom – už teraz na neho existujú mobilné peňaženky a behom pár mesiacov budú aj hardvérové. Anonymné kryptomeny sú zo strany štátu nevystopovateľné, podobne ich regulácia alebo zákaz je prakticky nevynútiteľný. V súčasnej dobe vznikajú dokonca kryptomeny ako SpectreCoin, ktoré v sebe integrujú Tor obfuskačnú proxy, takže ich používanie nejde rozumne odhaliť ani sofistikovanými nástrojmi na aplikačnej úrovni.
Ak decentralizovaný Uber s anonymnou kryptomenou prevádzkuje konkrétna firma, tak štát jej dokáže zablokovať podnikateľskú licenciu. Tento problém v blízkej budúcnosti vyriešia nové globálne decentralizované firmy na blockchaine (prezývané tiež DAO). V DAO súspoločenská zmluva a dohodnuté podmienky medzi majiteľmi/akcionármi reprezentované v smart kontraktoch, ktoré sú uložené v decentralizovanom blockchaine.
Uber rieši len jeden problém v spoločnosti. Preto sa dá očakávať, že v blízkej dobe vznikne tzv. Uber na všetko, teda na poskytovanie akejkoľvek služby. Univerzálna aplikácia zdieľanej ekonomiky, ktorá bude umožňovať komukoľvek poskytovať akúkoľvek službu bez potreby tretej strany. A to s nasledujúcimi vlastnosťami:
- decentralizovaný charakter tejto aplikácie znemožní akúkoľvek štátnu reguláciu, prípadne zastavenie tejto aplikácie
- použitie anonymnej kryptomeny zase znemožní štátu vidieť do realizovaných transakcií a vynucovať akékoľvek zdaňovanie
- reputačné systémy a “escrow” služby zase technicky zabezpečia čestnosť a spoľahlivosť aplikácie.
Znie to celé ako utópia?
Plne decentralizovaná aplikácia umožňujúca komukoľvek poskytovať akékoľvek služby alebo produkty využitím anonymných kryptomien, reputačných systémov, “escrow” služieb je technicky určite realizovateľná.
A bola prvýkrát (ako aplikácia “Gamma”) teoreticky popísaná v knihe Paula Rosenberga — A lodging of wayfaring men.
Už teraz vieme, že na dosiahnutie spoľahlivého, čestného, overeného a efektívneho biznisu nepotrebujeme štát. Stačia nám len správne technológie.
6 Anonymné poisťovne, anonymné predikčné markety, anonymný whistleblowing
Anonymita umožňuje vznik zaujímavých revolučných konceptov, ktoré dokážu v budúcnosti dramaticky zmeniť spoločnosť.
Za zmienku stoja anonymné poisťovne umožňujúce kohokoľvek poistiť prakticky proti čomukoľvek (vrátane nezmyselných zákonov a regulácií). Viac o koncepte anonymných poisťovní v článku The rise of anonymous crypto insurance a v prezentácii The rise of anonymous crypto insurance & prediction markets.
Anonymné predikčné markety umožňujú stávkovať prakticky na čokoľvek.
Z ekonomického hľadiska ide o veľmi zaujímavý fenomén, keďže prvýkrát v histórii dokážeme vytvoriť anonymnú ekonomickú motiváciu a využiť ju napríklad na demokratizáciu korporativizmu (Jak dosáhnout dokonalé korupce na tzv. anonymních predikčních trzích).
O tom ako by fungoval anonymný whistleblowing som písal v nasledujúcom článku.
7 Záťažový test demokracie, čo bude ďalej?
Anonymita v rôznych podobách umožňuje historicky najväčšiu individualizáciu spoločnosti a ochranu pred nedobrovoľnými intervenciami. Jej aplikovanie v kryptoanarchii môže viesť k výraznému oslabeniu centralizovaného autoritatívneho štátu. A to nielen vo virtuálnom svete.
Existujú dva spôsoby ako sa štáty dokážu vysporiadať s týmto fenoménom:
- Naplní sa predpovedaný scenár Timothy C May-a a štáty spustia agresívnu vojnu voči anonymite a kryptoanarchii odvolávajúc sa na hrozbu teroristov, drogových dílerov, pedofilov a prepieračov peňazí (čo sa bohužiaľ do istej miery už deje) kriminalizujúc prevádzkovateľov uzlov anonymizačných sietí, kryptomien či decentralizovaných kryptomarketov. Skutočne účinné vynucovanie zákazu anonymity je možné totiž iba v Orwellovskej spoločnosti, kedy každý človek musí byť špehovaný špecializovaným zariadením.
- Demokracia anonymitu “ustojí” a nechá jej voľný priebeh. Čo môže znamenať postupný rozklad kolektivistického autoritatívneho spoločenského systému a transformáciu do slobodnej spoločnosti.
8 Svetlá krypto-decentralizovaná budúcnosť
Podobne ako otroctvo bolo v americkej spoločnosti zrušené (aj) kvôli tomu, že bolo ekonomicky neefektívnejšie ako nastupujúci trhový kapitalizmus (slobodní ľudia sú predsa podstatne viac produktívnejšie ako otroci), anonymné a decentralizované kryptomarkety dokážu byť lacnejšie a efektívnejšie (absencia daní, nákladov na regulácie, licencie) ako štátom preregulované trhy.
Súčasné autoritatívne systémy sa stále nedokážu vysporiadať s rastúcou zdieľanou ekonomikou, ktorá presahuje štátne regulácie, nezmyselnou a stále trvajúcou vojnou proti drogám či novým neregulovateľným kryptomarketom.
Pre slobodnú spoločnosť sú toto ale neexistujúce problémy.
Prichádzajúce regulácie kryptomien a krypto technológií vyvolávajú ilúziu, že krypto technológie sa musia podriadiť politickým záujmom.
Je to v skutočnosti naopak — politici nedokážu nad kryptoanarchiou zvíťaziť a pokým nechcú uvrhnúť spoločnosť do orwellovskej dystópie, sú to akurát oni, ktorí sa jej musia prispôsobiť.